Krajná Porúbka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°24′51″S 21°38′51″V / 49.4142°S 21.6474°V / 49.4142; 21.6474
Krajná Porúbka
obec
Krajna Porubka.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Nadmorská výška 420 m n. m.
Súradnice 49°24′51″S 21°38′51″V / 49.4142°S 21.6474°V / 49.4142; 21.6474
Rozloha 3,73 km² (373 ha) [1]
Obyvateľstvo 54 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 14,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1582
Starosta Mgr. Viera Dercová[3] (SDKÚ-DS)
PSČ 090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ 527441
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Krajná Porúbka
E-mailová adresa poslať email
Telefón 0905772695
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Krajná Porúbka
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Krajná Porúbka je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec historický patrila do Šarišskej župy, okresu Svidník. Po vzniku ČSR bola súčasťou Prešovského kraja a okresu Svidník. Pri novom územno-správnom členení v roku 1960 a vzniku Východoslovenského kraja bola pričlenená do Bardejovského okresu. Od roku 1968 znovu je začlenená do Svidníckeho okresu.

Po vzniku Slovenskej republiky a vzniku Prešovského kraja je pričlenená do okresu Svidník. Rozloha chotára obce má plochu 372 ha.

Nadmorská výška v strede obce je 415 m. v chotári od 400 do 645 metrov nad morom. Obec je v severnej časti Nízkych Beskýd, pri štátnej hranici s Poľskom. Má mierne členitý povrch, ktoré tvoria flyšové súvrstvia. V okolí obce prevláda les s porastom buka a smreka.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erbom obce je prírodný motív podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787 (na ktorom bol nápis: SIG : MEDVECZA : PORUBKA. Pečatidlo používali richtári oboch obcí, Medvedieho aj Krajnej Porúbky) ktorý je doplnený atribútom miestnej patrónky Panny Márie, patrónky miestnej pravoslávnej cirkvi. V červenom štíte v zelenej pažiti stojaci zlatý obrátený medveď, ktorý je v horných rohoch štítu sprevádzaný striebornými ľaliami. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová. Erb bol prijatý 4. júna 2005 na rokovaní obecného zastupiteľstva a je zapísaný v heraldickom registri pod číslom: HR: K-244/2005.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, bielej, červenej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1582. Obec je v historických dokumentoch pomenovaná Porúbka jej pôvodný názov svedčí o tom, že vznikla na mieste vyrúbaného lesa. V roku 1773, 1786 Porubka, v roku 1808 je uvádzaná pod názvom Krajna-Porubka, Porubka, v roku 1863–1882 Krajnaporubka, 1888–1902 Krajnóporubka. V 19. storočí bol jej názov úradne rozšírený na Krajná Porúbka, aby bola odlíšená od inej Porúbky v Šarišskej župe. V rokoch 1907–1913 Végortovány, 1920 Porúbka, od roku 1927– Krajná Porúbka.

Bola majetkovou súčasťou Makovického panstva a v danom roku tu podľa zápisov hospodárili štyri sedliacke a jedna želiarska domácnosť.

Po prvýkrát sa obec spomína v roku 1582. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, začiatkom 18. storočia v okolí získali povesť dobrých pestovateľov strukovín.

V roku 1877 mala Porúbka 15 domov a 104 obyvateľov, v roku 1828 26 domov a 200. obyvateľov. V čase prvej svetovej vojny na prelome rokoch 1914 až 15 obec obsadilo ruské vojsko 8. armády pod velením generála Brusilova.

Počas prvej ČSR sa mnohí jej obyvatelia vysťahovali.

Pri oslobodzovacích bojoch v októbri 1944 obec bola silne poškodená. Po oslobodení obyvatelia obce pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníka a v Košiciach.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1869 – v obci bolo 79 obyvateľov. V roku 1880 – 123 obyvateľov, v roku 1890 – 157, v roku 1900 – 178, obyvateľov, 1910 – 162 obyvateľov, v roku 1921 – 150 obyvateľov, v roku 1930 – 176 obyvateľov, v roku 1940 – 183, obyvateľov, v roku 1948 – 155, v roku 1961 – 145, a v roku 1970 – 127 obyvateľov.

V obci sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DERCO, BUGEĽ, DULEBA, HOJDA, HRAPKO, HUMENÍK, FARKAŠ, FAZEKAŠ, KAPCALA, KOLCUN, KRUPA, LIPINSKÝ, MAKARA, SIŇÁR, ŠURIN, TIŠKO a VANČIŠIN.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Drevený kostolík Narodenia Panny Márie

postavený po r. 1918, bol obnovený v rokoch 1946 – 47, no v 50. rokoch vyhorel. Namiesto neho je tu dnes murovaný pravoslávny chrám.


  • Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny

Na obecnom cintoríne v Krajnej Porúbke sa nachádza vojnové pohrebisko z prvej svetovej vojny, od ostatnej časti oddelené živým plotom. Obdĺžniková plocha s rozmermi 9 x 11 metrov má dvadsať tri hrobov, v ktorých sú uložené ostatky 39 neznámych vojakov. Z toho, desiati vojaci boli príslušníkmi X. zboru cárskej ruskej 3. armády a ďalších 29 pochovaných vojakov patrilo 3. cisársko-kráľovskej armáde Rakúsko-Uhroska. V hrobe č. 5 sú uložené pozostatky neznámeho cisársko-kráľovského rakúsko-uhorského poručíka. Uhorská politická elita a generalita roztrúsené hrobové miesta v krajnoporúbskom chotári vôbec neoznačila. Dôstojne sa s nimi nerozlúčilo ani bezprostredné velenie vojenskej jednotky. Mŕtvi vojaci boli zahrabaní na miestach svojho skonu (1914/5).

Terajšie hroby, vojenské pietne miesto, zriadila po exhumačných prácach v dňoch 11. – 12. apríla 1922 Česko-Slovenská republika. Tento vojnový cintorín bol realizovaný pod vedením policajtov žandárskej stanice v Kapišove, strážmajstra Františka Slezáčka a strážmajstra Josefa Pávka. Viaceré hroby sú masové. Napríklad v hrobe č. 23 sú uložené pozostatky 6 vojakov. V hroboch č. 13, 18, 19, 20, 22 spia svoj večný sen po dvaja vojaci. Trojmiestne sú šachty č. 10, 14 a 21.

Dnes vojenské hroby sú označené a udržiavané.

Literatúra:

  • DROBŇÁK, M.– KORBA, M. – TURIK, R.: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007. 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
  • DROBŇÁK, M.– KORBA, M. – TURIK, R.: Mementá prvej svetovej vojny I. Humenné : Redos, 2008. 100 s.

BURAĽ, M. – DROBŇÁK, M. – KORBA, M. – TURIK, R.: Mementá prvej svetovej vojny II. Humenné : Redos, 2009. 127 s.

  • SLEPCOV, I.: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915. In: Vojenská história, roč. 4, 2000, č. 2, 5 s.
  • Vojenský historický armchív Trnava, fond VHC, kr. 72
  • TURIK, R.: Vojnový cintorín Krajná Porúbka, 5.
  • Vojenský historický archív(VHA) v Bratislave, fond(f) Zemské vojenské veliteľstvo (ZVV), škatuľa (šk.) 60,149,152,157 Vojnové hroby.


Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v CHKO Východné Karpaty. V obci hniezdi zákonom chránený bocian biely, ktorý tu, uprostred obce pri dome č.19, našiel každoročné útočisko v tichom a hlavne ekologicky čistom prostredí. Obec je registrovaným členom Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Mgr. Viera Dercová je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]