Krakovany (okres Piešťany)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krakovany
obec
Kostol sv. Gála v časti Stráže
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Dolné Považie
Vodné toky Holeška, Šípkovec
Nadmorská výška 165 m n. m.
Súradnice 48°36′38″S 17°45′19″V / 48,610556°S 17,755278°V / 48.610556; 17.755278
Rozloha 9,82 km² (982 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 432 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 145,82 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Starosta František Klinovský[3] (nezávislý)
PSČ 922 02
ŠÚJ 507229
EČV (do r. 2022) PN
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Krakovany, Piešťany District
Webová stránka: krakovany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Krakovanec[4]

Krakovanyobec na Slovensku v okrese Piešťany (Trnavský kraj).

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza asi 5 km západne od mesta Piešťany.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešná obec Krakovany na Slovensku sa skladá z dvoch bývalých samostatných obcí, Krakovian a Stráží, ktoré boli zlúčené v roku 1943.[5] Obidve obce boli prvýkrát spomenuté v Zoborskej listine z roku 1113, Krakovany pod názvom Craco a Stráže pod názvom Spectaculi.[5] Krakovany majú 1 450 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky Kostol sv. Gála v Strážach, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 13. storočia až z druhej polovice 14. storočia.[6] Pôvodne bola loď kostola plochostropá. V roku 1560 sa kostol uvádza ako ruina. V období reformácie bol kostol evanjelický. V prvej polovici 17. storočia vzniklo opevnenie kostola a renesančná klenba nad loďou. V druhej polovici storočia bola pristavaná severná kostnica. Rímskokatolíckym je kostol znovu od roku 1681. Počas povstania Františka II. Rákociho kostol v roku 1708 vyhorel. V roku 1726 bola zvýšená veža do súčasnej výšky nadstavbou oktogonálnej úrovne a ihlanca. Obnovou prešla v roku 1778. Od roku 2003 prechádza kostol postupnou pamiatkovou obnovou. Zo stredovekých detailov sa zachovala rebrová klenba v presbytériu a sakristii so svorníkmi s erbom pánov zo Stráží, okná s gotickými kružbami v presbytériu a tri gotické portály, v podveží, južný portál lode a sedlový portál do sakristie. V podlahe pod víťazným oblúkom je umiestnená staršia oltárna menza, ktorú sem presunuli v roku 1713.[7] V interiéri boli reštaurátorským výskumom odkryté zvyšky nástenných malieb zobrazujúcich Ladislavskú legendu. Nachádza sa tu barokové zariadenie, dva bočné oltáre a kazateľnica. Na empore je umiestnený jednomanuálový organ od Martina Šaška z druhej polovice 19. storočia.[8] Nad južným portálom je maľba sv. Floriána. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami v lodi, presbytérium opornými piliermi a oknami s lomenými oblúkmi s kružbami. Veža je v hornej časti oktogonálna s murovanou ihlancovou helmicou a malou cibuľou. V ohradenom areáli kostola sa nachádzajú historické kamenné náhrobníky.
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša biskupa v Krakovanoch, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 17701773. Stojí na mieste staršej barokovej stavby z roku 1702. Presbytérium je zaklenuté kupolou, loď pruskými klenbami. Nachádza sa tu neskorobarokový oltár, konkávne prehnutá stĺpová architektúra s reliéfom sv. Mikuláša, z roku 1773. Z rovnakého obdobia pochádza rokoková kazateľnica so sochami evanjelistov. Krstiteľnica je klasicistická mramorová so súsoším krstu Krista.[9] Na konvexne prehnutej empore je umiestnený jednomanuálový organ od Jozefa Angstera z roku 1913.[10] Fasády kostola sú členené zdvojenými pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s pásikom a klenákom. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu s vysokým pilastrovým rádom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom. Nad ním je volútový štít. Veža je v hornej časti členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovu helmicou.
  • Kúria Nitrianskeho biskupstva, hospodársky dvor, neskôr sladovňa, jednopodlažná trojkrídlová baroková stavba, pôvodne zo 17. storočia.[11] V roku 1788 ju nechal barokovo prestavať nitriansky biskup František Xavier Fuchs. Areálu dominuje štvorpodlažný objekt sušiarne sladu s typickým komínom, z konca 19. storočia. V rokoch 20032008 prešla obnovou, v súčasnosti tu sídli vinárstvo. Do objektu sa vstupuje segmentovo ukončenou bránou na južnej fasáde, nad ktorú je umiestnený erb biskupa Fuchsa a v nike socha sv. Urbana.
  • Vodný mlyn v Strážach č. 325, technická pamiatka, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice 19. storočia.[12]

Sochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Súsošie Najsvätejšej Trojice v Strážach, barokové dielo z roku 1757. Úpravami prešlo v rokoch 1847, 1887 a na začiatku 20. storočia.[13]
  • Súsošie Najsvätejšej Trojice v Krakovanoch, barokové dielo z roku 1759.[14] Nachádza sa v blízkosti Kostola sv. Mikuláša.
  • Socha sv. Floriána, baroková socha z druhej polovice 18. storočia. Nachádza sa v blízkosti Kostola sv. Mikuláša.[16]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Krakovanec v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b KRUPA, Vladimír. Krakovany. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 139.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Krakovany – Stráže [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  8. Krakovany – Stráže, okres Piešťany, Kostol sv. Gála [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
  9. Krakovany – Kostol sv. Mikuláša biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Krakovany, okres Piešťany, Kostol sv. Mikuláša [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Vodný mlyn Krakovany – Stráže [online]. Vodné mlyny.sk. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  16. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Germánske hroby z doby rímskej, Krakovany - Stráže, Marián Klčo, Vladimír Krupa, Balneologické múzeum, Piešťany, 2003, ISBN 80-968258-9-5

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]