Kranaos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kranaos pozri Kranaos (rozlišovacia stránka).

Kranaos (starogr. ΚραναόςKranaos, lat. Cranaus) je v gréckej mytológii následník aténskeho kráľa Kekropa I.[1]

Kranaos sa takisto ako jeho predchodca narodil zo zeme.[1] Po potope, ktorú na ľudstvo zoslal najvyšší boh Zeus a po Deukaliónovom založení nového ľudského rodu, sa usadil v Aténach, kde sa stal kráľom.[1] Mladý kráľ sa oženil so Sparťankou Pédiou, dcérou Mynea a mal s ňou tri dcéry, Kranau, Kranaichmu a Atthidu.[1] Keď mu dcéra Atthida ešte mladá zomrela, nazval na jej počesť okolitý kraj Atikou.[1][2]

Jeho zať Amfiktyón, syn Deukalióna,[3] ho neskôr zosadil z trónu a sám sa ujal koruny.[2] Kranaos utiekol do Lamptrae, kde zomrel a bol pochovaný. Jeho hrobku (zaiste symbolickú) videl ešte v druhom storočí Pausanias, ktorý Atiku navštívil.[4]

Podľa starovekého historika Herodota, obyvateľstvo Atén bolo za vlády kráľa Kranaa nazývané Kranaovia a po jeho smrti bolo obyvateľstvo nazývané Kekropovia. Pomenovanie Aténčania dostali až za vlády kráľa Erechthea.[5]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,5.
  2. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,2,6.
  3. Apollodoros, Bibliotheca, 1,7,2.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,31,3.
  5. Herodotos, História, 8,44.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]