Kreacionizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stvorenie svetla, obraz Gustava Doré

Kreacionizmus (z latinského creatio – tvorenie, stvorenie) je myšlienkový smer[1], ktorý tvrdí, že svet vznikol zásahom (konaním) inteligentnej nadprirodzenej bytosti. Najčastejšie sa ním myslí kresťanský kreacionizmus, hoci aj iné náboženstvá obsahujú myšlienku stvorenia sveta nadprirodzeným zásahom. V súčasnosti je kreacionizmus väčšinou vedcov považovaný za pseudovedu. Poukazuje sa najmä na to, že sa neodvoláva na „prirodzené“ príčiny. Kreacionisti zase tvrdia, že pravidlo súčasnej vedy – pripúšťať ako vysvetlenie len materialistické príčiny, je umelo vykonštruované a v podstate vede bráni nájsť skutočné dôvody existencie niektorých javov napríklad vzniku sveta, človeka a podobne. V rámci kresťanského kreacionizmu existujú rôzne skupiny, ktoré sa vo svojich názoroch na niektoré otázky čiastočne líšia. Niektorí považujú biblický popis stvorenia za čisto symbolickú výpoveď, ktorej nešlo o vecnú správnosť. Niektorí prijímajú tzv. teistickú evolúciu – názor, že svet stvoril Boh, ale použil na to proces evolúcie, ktorý popisuje súčasná biológia. Niektorí vnímajú evolučnú teóriu ako nezlučiteľnú s biblickým pohľadom na svet (toto tvrdia aj radikálni evolucionisti) a preto zdôrazňujú jej slabé miesta. Radikálni zástancovia kreacionizmu žiadajú, aby v školách bola vyučovaná nielen teória evolúcie, ale aj názor, že svet vznikol zásahom (konaním) inteligentnej nadprirodzenej bytosti. Tvrdia, že v školách nie sú uvádzané vedecké fakty, ktoré vyvracajú evolučnú teóriu. Potom si študenti a deti nemôžu urobiť objektívny záver a sú vychovávaní k ateizmu. Preto chcú, aby boli v školách uvádzané aj vedecké fakty, ktoré protirečia evolučnej teórii a fakty v prospech názoru, že na vznik sveta bol potrebný inteligentný zásah. Vo vzniknutých súdnych sporoch sa angažujú mnohé vedecké a kreacionistické organizácie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

História kreacionizmu je súčasťou náboženských dejín. Samotný termín creacion pochádza z francúzštiny a používal sa pre pomenovanie stvorenia Bohom už v 16. storočí[2]. Ako pomenovanie celého hnutia sa začal používať koncom 19. storočia. Od 18. storočia, kedy sa v Európe zrýchlil vývoj vedy, došlo k názorovému posunu a viacerým pokusom o urovnanie názorových rozdielov medzi vedou (astronómiou, biológiou a geológiou) a biblickými názormi na vznik sveta a života. Rozpory sa zväčšili po roku 1859, kedy Charles Darwin publikoval svoje dielo hovoriace o evolúcii živých organizmov. V tomto období boli odporcovia evolučnej teórie označovaní ako antievolucionisti. Začiatkom 20. storočia boli v USA termínom kreacionisti označovaní kresťanskí fundamentalisti, ktorí sa stavali proti evolučnej teórií a vedeckým predstavám o vzniku Zeme[3]. V dôsledku tohto antagonizmu došlo k vzniku kreacionizmu ako celkovej náboženskej koncepcie, ktorá konzervatívne reagovala na silnejúce predstavy o pôvode a evolučnej a materiálnej podstate živej aj neživej prírody. Dnes sa týmto termínom označuje široké spektrum smerov, ktoré neuznávajú vedecké poznatky o vzniku vesmíru, Zeme a života a opierajú sa o rôzne iné koncepty, až po takzvaných vedeckých a evolučných kreacionistov. Zástancovia striktného kreacionizmu sú úspešní najmä v niektorých štátoch USA. Približne od 20. rokov 20. storočia sa niektoré kreacionistické skupiny v USA pokúsili napádať zásadné vedecké teórie, ktoré boli zistené pozorovaním prírodných javov, napr. evolučnú teóriu. Tvrdia, že evolúcia nedokáže adekvátne vysvetliť historický záznam, diverzitu a komplexnosť života na Zemi. Fundamentalistickí kreacionisti, najmä spomedzi kresťanov, väčšinou zakladajú svoje predstavy o vzniku sveta na textoch knihy Genezis. Evoluční kreacionisti na rozdiel od striktných kreacionistov síce veria, že za biodiverzitu je zodpovedná evolúcia, tá je sama o sebe dôsledkom činnosti Stvoriteľa.

Vedecká kritika kreacionizmu[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti hlavný prúd vedy považuje kreacionizmus za nevedeckú a netestovateľnú teóriu.[4] Podľa nich nespĺňa kritériá kladené na vedecké teórie, napríklad Occamovu britvu a Popperovu britvu. Vedecký kreacionizmus, presadzovaný ako protiklad evolučnej teórie, považujú za pseudovedu viaceré akademické organizácie[5] ale aj poprední vedci.[6] Dodávajú, že kreacionizmus nemôže byť považovaný za vedu, lebo nemôže byť empiricky podporený ani zmysluplne odskúšaný.[5] Podľa amerického časopisu Skeptic získalo kreacionistické vedecké hnutie veľkú podporu hlavne vďaka použitiu skresľovania a vedecky neetickej taktiky, napr. vážneho skresľovania evolučnej teórie.[7]. Vedci odmietajú hypotézu kreacionizmu pre nedostatok dôkazov. Okrem toho, tvrdenia kreacionizmu sa neodkazujú na prírodné javy a nemôžu byť zmysluplne testované, takže nemôžu byť ani považované za vedeckú hypotézu. Obávajú sa, že pripustenie nadprirodzených zásahov do prírodovedeckých vysvetlení by podkopalo samotnú podstatu vedy. Tá by podľa nich mala pripúšťať len materialistické vysvetlenia. Mala by sa odvolávať len na opakovateľne pozorovateľné zákonitosti a nie na nepredvídateľné jednorazové zásahy nadprirodzenej bytosti.[8] Kreacionisti oponujú, že práve výsledky dnešnej vedy údajne poukazujú na nedostatočnosť materialistických vysvetlení pri vysvetľovaní niektorých unikátnych alebo zložitých javov, napríklad vzniku sveta, objavenie sa človeka, genetický kód a iné.[9] Tvrdia, že obmedzenie vedeckých vysvetlení len na materialistické príčiny je umelé a kontraproduktívne.[10] A to preto, že práve súčasná veda údajne dokazuje, že niektoré javy nie je možné vysvetliť iba pomocou náhody a materialistických príčin, ale vyžadujú inteligenciu.[11][12] Tiež používajú Occamovu a Popperovu britvu na kritiku teórie evolúcie.[13] Tvrdia, že idea evolúcie je viac materialistické náboženstvo, než vedecká teória.[14] Problematika pôvodu sveta a človeka sa priamo dotýka životnej filozofie každého človeka. Preto v pozadí racionálnej argumentácie vedcov aj kreacionistov sa dajú vycítiť silné emócie.[15] Dôsledky sporu majú aj široký politický, náboženský, pedagogický a spoločenský dopad.

Najčastejšie argumenty na podporu evolučnej teórie[upraviť | upraviť zdroj]

  • v organizmoch vznikajú náhodné zmeny (mutácie). Organizmy s výhodnými zmenami zanechávajú viac potomstva a tak nakoniec v prírode prevládnu[16]
  • zistilo sa, že pri zhoršení životných podmienok prežili tie organizmy, ktoré boli na ne lepšie prispôsobené (pinky na Galapágoch, Drsnokrídlovec brezový)[17]
  • ľudia postihnutí chorobou kosáčikovitá anémia sú odolnejší voči malárii a tak v týchto oblastiach prežijú na rozdiel od „normálnej“ populácie[18]
  • šľachtiteľom sa podarilo výberom a krížením najlepších zvierat vyšľachtiť ešte lepšie zvieratá
  • Haeckelov zákon, von Baerov zákon
  • veľa vecí v prírode je nedokonalých (napríklad palec pandy, umiestnenie nervov v ľudskom oku atď.) – to je dôkaz evolúcie, lebo stvoriteľ by ich urobil lepšie[19]
  • v skamenelinách sa nachádzajú rôzne vývojové medzičlánky niektorých druhov. A niektoré menej dokonalé druhy do dnešnej doby vyhynuli. To potvrdzuje postupný vývoj organizmov k dokonalejším formám[17]
  • pri niektorých fyzikálnych a chemických dejoch spontánne vznikajú usporiadané štruktúry (napríklad snehové vločky, vír vo vani atď.)
  • pri pokusoch s rôznymi chemickými látkami, aké sa pravdepodobne vyskytovali na začiatku na Zemi, spontánne vznikli rôzne zložité zlúčeniny (napríklad aminokyseliny) potrebné pre existenciu živých organizmov (Millerov-Ureyho experiment)

Najčastejšie argumenty na podporu kreacionizmu[upraviť | upraviť zdroj]

  • podľa evolucionistov evolúcia stále prebieha. Keby evolúcia stále prebiehala, tak v súčasnosti by boli pozorované všetky živočíchy aj s ich prechodovými štádiami, teda ako sa im menia šupiny na perie a plutvy na krídla. Nič také však nie je pozorované nikde na zemi. [20]
  • takmer všetky mutácie sú pre organizmus škodlivé. Rôzne živočíchy, ktoré žijú na extrémne rozdielnych miestach sa nijako výrazne nezmenili. Pokusy s tisíckami generácií mutovaných organizmov nepriniesli žiadne nové podstatné vylepšenia.[21]
  • Pri zmene podmienok raz prežijú napríklad väčšie organizmy, pri ďalšej zmene sú vo výhode tie menšie – menia sa len počty organizmov s určitou vlastnosťou, ale nevzniká nič nové[22]
  • jedinci s kosáčikovitou anémiou viac umierajú v „normálnom svete“ – kde malária nie je. Ide o chorobu, ktorá je výhodná len v špeciálnych podmienkach. Ich potomstvo nie je o nič dokonalejšie než potomstvo nenakazených rodičov[18]
  • po určitom počte krížení sú zrazu vyšľachtené zvieratá neplodné alebo menej kvalitné ako ich rodičia. Ak sa prestanú cieľavedome šľachtiť, vrátia sa k pôvodnému stavu[21]
  • v súčasnosti embryológovia nesúhlasia s Haeckelovým a von Baerovým zákonom[23]
  • palec pandy úplne stačí na jej obživu.[24] Najnovšie výskumy oka dokázali, že takéto umiestnenie nervov je výhodnejšie ako iné možnosti[25]
  • do dnešnej doby boli nájdené milióny skamenelín. Takmer všetky nájdené druhy sa ani za milióny rokov nezmenili (stagnácia). Aj tie najstaršie skameneliny sú veľmi zložité živočíchy. Vývojových medzičlánkov sa našlo veľmi málo, chýbajú na mnohých dôležitých miestach. Veľa zložitých organizmov sa v skamenelinách objavili zrazu a nenašli sa ich priami jednoduchší predchodcovia (tzv. kambrická explózia)[26][27]
  • štruktúry, ktoré vznikajú pri rôznych fyzikálnych a chemických dejoch (napríklad snehové vločky, vodné víry atď.) sú veľmi jednoduché. Živé organizmy sú neporovnateľne zložitejšie[28]
  • biologické látky, ktoré vznikli pri chemických simuláciách museli byť hneď odstránené z roztoku. Ak tam boli ponechané, tak ich ďalšie reakcie zničili. Na Zemi neboli nájdené žiadne stopy po takých chemických látkach, aké boli potrebné v týchto pokusoch.[29] Neexistujú žiadne nálezy, ktoré by potvrdzovali existenciu prvotnej „prapolievky“.[30]
  • evolučné procesy u ľudí neprebiehajú tak, ako to predpokladajú evolucionisti, lebo u ľudskej populácie nedochádza k prirodzenému výberu, lebo prežívajú všetci zdraví jedincí ktorí majú vhodné podmienky na prežitie. Úmrtnosť z dôvodu hladu, vojen, chorôb a pod. nie sú relevantné z hľadiska evolúcie, lebo nedochádza k výberu silnejších jedincov. [20]

Vyučovanie kreacionizmu a evolučnej teórie na školách[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavne v Amerike sa spor o vyučovanie kreacionizmu a evolučnej teórie dostal až do súdnych siení.
Niektoré argumenty uvádzané kreacionistami:

  • čím viac postupuje vedecké skúmanie dopredu, tým viac sa ukazuje, že evolučná teória je nedostatočná na vysvetlenie pôvodu života[31][32]
  • známe fakty, ktoré evolúcii protirečia sú také závažné, že ich evolučná teória po žiadnych úpravách nikdy nebude môcť vysvetliť[33]
  • aj mnohí významní vedci odmietajú evolučnú teóriu (napríklad www.dissentfromdarwin.org, www.doctorsdoubtingdarwin.com)
  • údaje v mnohých vedných odboroch (hlavne geológia, paleontológia a biológia) sú umelo prispôsobované tak, aby súhlasili s evolučnou teóriou[23][34]
  • v školách sa evolučná teória vyučuje ako istá pravda – vôbec sa neuvádzajú vedecké fakty, ktoré jej protirečia. Študenti si nemôžu urobiť objektívny názor na pôvod sveta a života a ide vlastne o masovú a cielenú výchovu k ateizmu[35]
  • evolucionisti nebránia vedu, ale svoju materialistickú životnú filozofiu (napríklad sir A. Keith: „evolúcia je nedokázaná a nedokázateľná. Predsa však v ňu veríme, lebo jedinou alternatívou k nej je akt Božieho stvorenia a to je nemysliteľné“[36])
  • názor (teda kreacionizmus), že niektoré prírodné javy je nemožné vysvetliť len čisto materialistickými príčinami je rovnako vedecký, zmysluplný a racionálny názor na pôvod sveta ako evolučná teória (a mal by byť na školách vyučovaný)[37]


Niektoré argumenty uvádzané zástancami evolúcie:

  • evolúcia nevysvetľuje dokonale všetky známe fakty o prírode, ale lepšia vedecká teória zatiaľ neexistuje[38]
  • „evolúcia je fakt“ a evolučná teória je postupne upravovaná a zlepšovaná podľa nových objavov[39]
  • veľká väčšina vedcov stále uznáva evolučnú teóriu[40]
  • názory vedcov pri zložitých problémoch môžu byť rôzne, ale evolučná teória dobre vysvetľuje experimentálne dáta[41]
  • keby sa v múzeách a školách uvádzali rôzne podrobnosti, ktoré nepotvrdzujú evolúciu, študenti by mohli byť zmätení[42]
  • aj medzi evolucionistami sú veriaci ľudia[41]. Len veda poskytuje správny názor na prírodovedné problémy. Náboženstvo sa zaoberá len morálkou (tzv. NOMA téza).[43] Evolučná teória a náboženstvo sú zlučiteľné (napríklad evolucionista J. J. Gould[41]). Evolúcia je pravdivá a teda náboženstvo nepravdivé (napríklad evolucionista R. Dawkins[44])
  • kreacionizmus nie je vedecká teória, lebo veda sa musí odvolávať len na materialistické príčiny. Ak sa pri jednom probléme uvedie ako príčina nadprirodzený zásah, vedecké skúmanie stratí životaschopnosť, lebo na všetko sa bude môcť povedať, že to spôsobuje nadprirodzená bytosť[45]

Porovnanie hlavných prúdov kreacionizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Kreacionistické hnutie nie je úplne myšlienkovo jednotné, ale vyskytujú sa tu rôzne prúdy.

Ľudstvo Biologické druhy Zem Vek vesmíru
Kreacionizmus mladej Zeme Priame stvorenie Bohom Priame stvorenie Bohom, makroevolúcia sa nikdy neudiala Menej ako 10 000 rokov, zmenená potopou Menej ako 10 000 rokov, niektorí to uznávajú len pre našu Slnečnú sústavu
Medzerový (gap) kreacionizmus Priame stvorenie Bohom Priame stvorenie Bohom, makroevolúcia sa nikdy neudiala Vek udávaný vedcami, zmenená potopou Vek udávaný vedcami
Vývinový kreacionizmus Priame stvorenie Bohom (na základe anatómie ľudoopov) Priame stvorenie Bohom rôznych základných skupín a potom postupne evolúciou. Neexistoval spoločný predchodca Vek udávaný vedcami, nebola potopa Vek udávaný vedcami
Inteligentný dizajn Niektorí uznávajú priame stvorenie, niektorí na základe ľudoopov Nadprirodzený zásah v niektorých okamihoch Niektorí uznávajú nadprirodzené zásahy, niektorí uznávajú čisto vývinový proces Vek udávaný vedcami
Teistická evolúcia Vývinom z ľudoopov Vývin z jedného spoločného predchodcu Vek udávaný vedcami, nebola potopa Vek udávaný vedcami

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Scott, E. C., 2004, Evolution vs. Creationism: An Introduction. Berkley & Los Angeles, California: University of California Press. 114 s.
  2. Online etymology dictionary [online]. etymonline.com, [cit. 2011-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Numbers, R. L.. Antievolutionists and Creationists [online]. Counterbalance Meta-Library, [cit. 2011-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Mark Greener. Taking on creationism. Which arguments and evidence counter pseudoscience?. EMBO Reports, 2007, roč. 8, čís. 12, s. 1107–1109. DOI:10.1038/sj.embor.7401131
  5. a b Ayala, F. J. a kolektív. Science and Creationism A View from the National Academy of Sciences [online]. National Academy Press, Washington, DC, 1999, [cit. 2011-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Kováč, V., 2008, Ontogenéza a evolúcia. Univerzita Komenského, Bratislava, 37 s.
  7. Arthur, J., 1996, Creationism: Bad Science or Immoral Pseudoscience? Skeptic, vol. 4, no. 4, s. 88–93
  8. Journal of Molecular Evolution, 34, 277 (1992)
  9. Behe, L.: Kauza viera. Porta Libri Bratislava 2002. str. 116
  10. Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001. str. 206
  11. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002. str. 237
  12. Pearcyová N., Thaxton Ch.: Duše vědy, Návrat domů, Praha, 1997. str. 238
  13. Johnson, P. E.: Spor o Darwina. Návrat domů Praha 1996. str. 139
  14. Johnson, P. E.: Spor o Darwina. Návrat domů Praha 1996. str. 123-125
  15. Johnson, P. E.: Spor o Darwina. Návrat domů Praha 1996. str. 183
  16. Patterson, C.: Evolution. Comstock Pub Assoc; 2 edition 1999.
  17. a b Futuyma, D.J. 1983. Science on Trial: the Case for Evolution. 1st ed. Pantheon Books, New York. Kap. VI.
  18. a b Bodmer W., McKie R.: Kniha človeka, Columbus, Praha, 1997. str. 47-51
  19. Miller, K. R.: Life's grand design, Technology review, 2/3 1994. str. 29-30
  20. a b Peter Michalík, Revolúcia v evolúcii http://www.evolutionrevolution.eu
  21. a b Grassé, P.: Evolution of Living Organisms. Academic Press Inc 1978. str. 124-125, 130
  22. Gibbs, Grant: Oscillating Selection on Darwin's Finches. Nature, 327. str. 511
  23. a b The Survival of the Fakest. http://www.discovery.org/articleFiles/PDFs/survivalOfTheFakest.pdf
  24. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002. str. 89
  25. Ayoub, G.: On The Design of Vertebrate Retina. Origins & Design 17/1. 1996
  26. Schwartz, J.: Homeobox Genes, Fossils and The Origin of Species. Anatomical Record (New Anatomist) 257/1999. str. 15-31
  27. The Cambrian Explosion. Online: http://www.discovery.org/scripts/viewDB/filesDB-download.php?id=119
  28. Yockey, H.: Self-Organization, Origin of Life Scenarios and Information Theory. Journal Of Theoretical Biology 91, str. 13-31
  29. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002. str. 228
  30. Denton, M.: Evolution: A Theory in Crisis. Adler & Adler, 1985. str. 261
  31. Dose, K.: The Origin of Life: More Questions than Answers. Interdisciplinary Science Review 13. 1998. str. 348
  32. Shapiro, R.: Origins, a Skeptic’s Guide to the Creation of Life on Earth. Bantam New Age 1987. str. 99
  33. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002. str. 244
  34. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002. str. 31-65
  35. Kristol, I.: Room for Darwin and the Bible. New York Times 30.8.1986
  36. Gitt W., Použil Bůh evoluce?. CLV Bielefeld. 1993. str. 16
  37. Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001. str. 247, 267
  38. Weinberg, S.: Dreams of a Final Theory. Vintage 1994. str. 247-249
  39. Stephen Jay Gould, "Evolution as Fact and Theory," In: Hen's Teeth and Horse's Toes, New York: W. W. Norton & Company, 1994, pp. 253-262
  40. Shermer, M.: How we believe. W.H.Freeman, New York 200. str. 72-73, 251
  41. a b c Gould, J.: Darwinism Defined: The Difference between Fact and Theory. Discover 1/1987.
  42. Flew, A.: Darwinian Evolution. str. 33-34
  43. Gould, J.: Nonoverlapping Magisteria. Natural History 106, 3/1997
  44. Dawkins, R.: Blind Watchmaker. Penguin Books 2006.
  45. Miller, K.: Finding Darwin's God. Cliff Street Books, New York 2000. str. 28

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001
  • Gitt, W.: Použil Buh evoluce? CLV Bielefeld 1993
  • Johnson, P. E.: Spor o Darwina. Návrat domů Praha 1996
  • Krempaský, J.: Evolúcia vesmíru a prírodné vedy. SPN Bratislava 1992
  • Pearcyová N., Thaxton Ch.: Duše vědy, Návrat domu, Praha, 1997
  • Strobel, L.: Kauza viera. Porta Libri Bratislava 2002
  • Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002
  • Wurmbrand, R.: Veriť, ale prečo? Alfa Bratislava 1993

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]