Kreditný derivát

Kreditný derivát alebo úverový derivát je derivát, ktorého reálna hodnota závisí od kreditného rizika (úveruschopnosti) nejakého subjektu (podniku či štátu).

Kreditné deriváty sú historicky najmladšou formou derivátov. Ich samotná podstata nie je nová, pretože tieto kontrakty väčšinou využívajú a rozvíjajú možnosti swapov a opcií.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá verejná prezentácia koncepcie, vysvetlenie aplikačných možností a definovanie jednotlivých druhov sa uskutočnili na každoročnom stretnutí zástupcov ISDA (International Swap and Derivatives Association, Inc.). Trh kreditných derivátov ako súčasť OTC trhov vznikol v nasledujúcich rokoch najmä z iniciatívy veľkých finančných korporácií, komerčných a investičných bánk. Hoci vstup kreditných derivátov na OTC trhy nebol taký intenzívny, ako vstup úrokových swapov na konci 80. rokov, postupne sa aj tieto deriváty stali pomerne zaujímavé pre odbornú verejnosť ako z hľadiska aplikácie, tak aj z hľadiska teórie oceňovania.

Udalosti tretieho tisícročia však vo veľkej miere ovplyvnili aj tento rozvíjajúci sa trh. Kupujúci kreditného rizika utrpeli značné škody vo zvyšujúcom sa počte nepredvídaných defaultov (Enron – 2001, WorldCom – 2002, Parmalat – 2003). Na druhej strane však profitovali investori, ktorí si zabezpečili kreditné riziko vyplývajúce z otvorených pozícií voči týmto subjektom. K vysokým stratám špekulantov prispeli aj svetové udalosti ako 11. september 2001 v USA, zlyhanie Argentíny 2001 a pod. V roku 2001 na túto situáciu doplatil enormnou stratou z derivátov aj v tej dobe najaktívnejší účastník a zároveň inovátor na trhu, JP Morgan Chase&Co., ktorý mal vysokú expozíciu ako kupujúci kreditného rizika, čiže nepredpokladal vyššie popísané zlyhania. Išlo predovšetkým o špekulácie v súvislosti s Enron-om a Argentínou.^[1]

Z hľadiska aplikačných možností majú kreditné deriváty veľmi široký potenciál, a podľa niektorých odborných agentúr a organizácií zaoberajúcich sa vývojom nových foriem derivátových inštrumentov môžu v budúcnosti nahradiť klasické derivátové nástroje, a to ako aj v rozsahu, likvidite, tak aj v dôležitosti zaisťovacích techník a spôsobiť akúsi revolúciu z jednoduchého dôvodu: úverové vzťahy a ich riziká sú všade navôkol a premietajú sa do väčšiny finančno-ekonomických vzťahov.

Pravdepodobným vysvetlením, prečo tieto inštrumenty boli až do polovice 90. rokov v ústraní a čakali na objavenie, je fakt, že ako deriváty odvodené z rôznych záväzkových vzťahov (úvery, firemné dlhopisy,..) sú citlivé na vývoj úrokových sadzieb a sú v tomto podobné úrokovým swapom a opciám. Ďalším dôvodom môže byť, že oceňovanie niektorých zložitejších kreditných derivátov a kvantifikácia zaistenia vyžaduje použitie náročnejších modelov než je tomu v prípade jednoduchých úrokových derivátov.

Základné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

referenčné aktívum (reference asset) – aktívum, od ktorého je odvodený kreditný derivát. Voči tomuto aktívu sa vzťahujú platby kreditného derivátu. Najčastejšie týmto aktívom sú cenné papiere, ale môže ísť aj o konkrétny úver, jednorazovú pôžičku alebo inú formu záväzku. Subjekt predávajúci riziko nemusí vôbec disponovať referenčným aktívom.

podkladové aktívum (zaisťované, bázické; underlying asset) - aktívum, ktoré subjekt predávajúci riziko vlastní a zaisťuje ho kreditným derivátom. Môže byť odlišné od referenčného aktíva.

predávajúci (risk seller, protection buyer) - obdrží platby, ktoré sú spojené s úverovou situáciou podkladového (alebo referenčného) aktíva a u niektorých kontraktov i ďalšie platby presne definované v kontrakte.

kupujúci – (risk buyer, protection seller) – subjekt nakupujúci riziko a poskytujúci zaistenie aktíva držaného partnerom. Zväčša obdrží prémiu, poplatok, úrokové platby alebo aj iné, v kontrakte presne definované platby.

kreditná udalosť (credit event) – skutočnosť, ktorá vyvolá realizáciu kreditného derivátu. najbežnejším prípadom je bankrot emitenta dlhopisu alebo nedodržanie periodických kupónových platieb. Často sa však kreditné deriváty vzťahujú aj na „kreditné udalosti nižšieho rádu“, ako je napr. zníženie úverového hodnotenia - ratingu. V takomto prípade dôjde k platbám vtedy, keď strata dosiahne určitý hodnotový prah.

platba kreditnej udalosti (credit event payment) – platba, ktorú je subjekt nakupujúci riziko v prípade kreditnej udalosti povinný uhradiť.

Sú 3 typy platieb:

a) platba nominálnej hodnoty referenčného aktíva, ktorá je sprevádzaná fyzickou dodávkou referenčného aktíva (physical recovery)

b) platba vopred dohodnutej čiastky (binary payout)

c) platba rozdielu medzi nominálnou a zostakovou hodnotou referenčného aktíva (recovery value)

Podstata[upraviť | upraviť zdroj]

Podstata kreditných derivátov je založená na úplatnom obchodovaní s kreditným rizikom, pričom kreditné riziko preberá na seba subjekt, ktorý ho dokáže ďalej efektívne riadiť od subjektu, ktorý sa obáva potenciálnych strát spôsobených platobnými problémami dlžníka.^[2]

Znamená to, že ak existuje kreditná situácia, ktorá je spojená s kreditným rizikom referenčného aktíva, subjekt sa snaží toto riziko obmedziť alebo úplne eliminovať. Príkladom kreditného rizika môže byť obava, že emitent dlhopisu nedodrží svoje záväzky týkajúce sa periodických platieb alebo výplaty nominálnej hodnoty dlhopisu v dobe splatnosti, alebo dôjde ku zmene ratingu dlhopisu alebo emitenta, reštrukturalizácii platieb, bankrotu emitenta a iné. Riešenie týchto rizík patrí do oblasti riadenia kreditných rizík a práve kreditné deriváty ponúkajú jednu z mnohých možností zaistenia proti riziku.

V kreditnom deriváte sa kupujúci zaväzuje vyplatiť vyrovnávaciu platbu v prípade vzniku kreditnej udalosti pri danom podkladovom nástroji, na druhej strane predávajúci sa zaväzuje vyplatiť finančné kompenzácie ako odmenu za transferované kreditné riziko.

Kreditným rizikom je pri kreditných derivátoch na jednej strane kreditné riziko referenčnej jednotky (teda že dôjde ku kreditnej udalosti), a na strane druhej je kreditné riziko partnera (teda riziko, že kupujúci kreditného rizika nesplní svoje záväzky voči subjektu, ktorý od neho kúpil zaistenie, prípadne že predávajúci rizika nesplní svoje záväzky voči predajcovi zaistenia). Kreditné riziko možno znížiť prijatím kolaterálu, kedy v prípade bankrotu partnera bude mať prioritný nárok na tento kolaterál predávajúci kreditného rizika.

Trhy derivátov patria vo vyspelých trhových ekonomikách tradične medzi veľmi citlivé „barometre“ stavu ekonomiky a vo svojom vývoji vždy dokázali svoju životaschopnosť tým, že ponúkli riešenie konkrétnych reálnych ekonomicko-finančných problémov. Rovnako je tomu i v prípade kreditných derivátov. Tieto kontrakty, vo väčšine prípadov swapy a opcie, vstúpili na trh OTC v polovici 90. rokov a v súčasnosti sú predmetom záujmu najmä z dôvodu rastu dopytu po zaistení proti kreditnému riziku. Hoci doba, keď tieto derivátu budú úplne bežné ako sú dnes úrokové swapy, je ešte pravdepodobne ďaleko, je nutné analyzovať kreditné deriváty ako z hľadiska aplikačného, tak aj z hľadiska teórie oceňovania. V tomto prípade sa stáva centrom záujmu zložitá záležitosť hodnotenia kreditného rizika aktíva. Aj napriek tejto zložitosti a niektoré ďalšie aspekty náročných konštrukcií, majú kreditné deriváty atribúty, ktoré sú atraktívne pre banky exportné firmy a investorov a dá sa predpokladať, že štandardizácia niektorých z nich prinesie väčší záujem širšej verejnosti.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Kreditné deriváty sa z pohľadu financovania rozdeľujú na financované (t. j. deriváty, kde subjekt nakupujúci riziko poskytuje prostriedky na krytie prípadného rizika vopred) a nefinancované (t. j. deriváty, kde subjekt nakupujúci riziko neposkytuje prostriedky na krytie vopred, ale až po kreditnej udalosti).

Nefinancované:

Financované: