Kremnické Bane
| Kremnické Bane | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Nadmorská výška | 784 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 7,74 km² (774 ha) |
| Obyvateľstvo | 263 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 33,98 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1361 |
| Starosta | Konrád Schwarz[2] (NEKA) |
| PSČ | 967 03 (pošta Kremnica 3) |
| ŠÚJ | 516988 |
| EČV | ZH |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
|
Poloha obce na Slovensku
|
|
|
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
Kremnické Bane sú obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. Nemecká banícka osada spomínaná už v roku 1361, asi 4 km severne od Kremnice. V súčasnosti je známa hlavne neďalekým geografickým stredom Európy.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1300 a kaplnka Narodenia Panny Márie z roku 1908.
Kremnické Bane sú malá obec, nachádzajúca sa v Kremnických vrchoch, neďaleko mesta Kremnica. Rozprestiera sa v doline, vo výške medzi 700 a 800 m n. m. Prvá písomná zmienka obci je z roku 1361. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonizátori, ktorí prišli na územie Slovenska v 13. storočí, kvôli tomu, že sa v Kremnických vrchoch začalo ťažiť zlato a iné drahé kovy.
Obec mala počas svojej histórie rôzne názvy, ako Johanesberg, Piargy a terajší Kremnické Bane. Až do konca 2. svetovej vojny tu žili predovšetkým obyvatelia nemeckej národnosti, keď na základe Benešových dekrétov bolo veľa z nich vysťahovaných do Nemecka.
Vo svojej histórii bola obec buď samostatná alebo patrila pod mesto Kremnica. Naposledy bola miestnou časťou Kremnice medzi rokmi 1980 a 1991. Odvtedy je opäť samostatná.
Obec sa člení na dve časti samotnú obec a časť Staré Piargy. Nachádza sa v nej firma ELKA, farma Jantár, čerpacia stanica Jurki, pohostinstvo Piarg, potraviny, detská ozdravovňa Slniečko, rímskokatolícky kostol, rímskokatolícky farský úrad pre obce Kremnické Bane, Kunešov, Krahule a Turček. Je tu aj futbalové ihrisko, na ktorom hrávajú svoje zápasy hráči miestnemu klubu, ktorí sú momentálne v 2. triede.
Nad obcou sa nachádza symbolický Stred Európy pri gotickom Kostole svätého Jána, z ktorého strechy tečie voda na jednu stranu do Váhu a na druhú do Hrona. Neďaleko kostola je aj najväčší bod chotára skala Trnovník (nem. Dornstein) vo výške 990 m n. m.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Konrád Schwarz je v zozname. Dostupné online.