Kremnické Bane
| Kremnické Bane | |
| (nem.) Johannesberg | |
| obec | |
 Kostol sv. Jána Krstiteľa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Región | Tekov |
| Vodný tok | Kremnický potok |
| Nadmorská výška | 784 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′00″S 18°55′00″V / 48,733333°S 18,916667°V |
| Rozloha | 7,74 km² (774 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 246 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 31,78 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1361 |
| Starosta | Juraj Vozár[3] (nezávislý) |
| PSČ | 967 01 (pošta Kremnica 1) |
| ŠÚJ | 516988 |
| EČV (do r. 2022) | ZH |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Kremnické Bane 1 967 01 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | +421 45 6755122 |
| Fax | +421 45 6755122 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kremnické Bane | |
| Webová stránka: obeckremnickebane.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kremnické Bane (zast. Piargy) sú obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. V súčasnosti je známa hlavne neďalekým geografickým stredom Európy.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Kremnické Bane sú malá obec, nachádzajúca sa v Kremnických vrchoch, asi 4 km severne od mesta Kremnica. Rozprestiera sa v doline, vo výške medzi 700 a 800 m n. m. Prvá písomná zmienka obci je z roku 1361. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonizátori, ktorí prišli na územie Slovenska v 13. storočí, kvôli tomu, že sa v Kremnických vrchoch začalo ťažiť zlato a iné drahé kovy.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Kremnické Bane sú pôvodne nemecká banícka osada spomínaná už v roku 1361. Obec mala počas svojej histórie rôzne názvy, ako Johanesberg, Piargy a terajší Kremnické Bane. Až do konca 2. svetovej vojny tu žili predovšetkým obyvatelia nemeckej národnosti, keď na základe Benešových dekrétov bolo veľa z nich vysťahovaných do Nemecka.
Vo svojej histórii bola obec buď samostatná alebo patrila pod mesto Kremnica. Naposledy bola miestnou časťou Kremnice medzi rokmi 1980 a 1991. Odvtedy je opäť samostatná.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol sv. Jána Krstiteľa[upraviť | upraviť zdroj]
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, trojloďová gotická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Pôvodne vznikla ako románska rotunda. Nachádza sa v kopcoch nad dedinou. V 15. storočí bola realizovaná nová hviezdicová rebrová klenba rotundy, tá sa z veľkej časti zachovala dodnes. Západná časť rotundy bola odbúraná pravdepodobne v 16. storočí, kedy k nej bolo pristavané gotické trojlodie a zväčšila sa tak kapacita stavby. V rokoch 1529 až 1673 bol kostol evanjelický, z tohto obdobia pochádza aj vročenie 1588 na portáli v podveží. Kostol prešiel obnovou po poskodení vandalmi v rokoch 1989-2007.[4]
-
Kostol sv. Jána Krstiteľa -
Svätyňa, pôvodná rotunda -
-
-
Detail portálu
- Kaplnka Narodenia Panny Márie, pôvodne baroková kaplnka z roku 1726. V roku 1910 bola prestavaná v neogotickom štýle s kvadratickým ukončením presbytéria. Je zaklenutá štukovou rebrovou klenbou. V interiéri sa nachádza neogotické zariadenie a ľudová drevorezba sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Fasády kaplnky sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža kaplnky je ukončená ihlancovou helmicou.[5]
- Súbor baníckych domov, ide o prízemné či dvojpodlažné stavby s valbovou strechou pokrytou šindľom z 18. až 19. storočia.[6]
-
Kostol Narodenia Panny Márie -
-
Detail portálu kostola -
Detail veže
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Nad obcou sa nachádza symbolický Stred Európy pri gotickom Kostole svätého Jána, z ktorého strechy tečie voda na jednu stranu do Váhu a na druhú do Hrona. Neďaleko kostola je aj najvyšší bod chotára, skala Trnovník (nem. Dornstein) vo výške 990 m n. m.
-
Stred Európy
Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
2001:
- Slováci - 221 (88,4%)
- Nemci - 26 (10,4%)
- Česi - 1 (0,4%)
- Nezistená - 2 (0,8%)
- Spolu - 250 (100%)
2011:
- Slováci - 221 (84,03%)
- Nemci - 16 (6,08%)
- Ostatné - 3 (1,14%)
- Nezistená - 23 (8,75%)
- Spolu - 263 (100%)
Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa člení na dve časti samotnú obec a časť Staré Piargy. Nachádza sa v nej firma ELKA, farma Jantár, čerpacia stanica Jurki, pohostinstvo Piarg, potraviny, detská ozdravovňa Slniečko, rímskokatolícky kostol, rímskokatolícky farský úrad pre obce Kremnické Bane, Kunešov, Krahule a Turček. Je tu aj futbalové ihrisko, na ktorom hrávajú svoje zápasy hráči miestneho klubu, ktorí sú momentálne v 2. triede.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Kremnické Bane [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Kremnické Bane- Kaplnka (Kostol) Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kremnické Bane- pamiatková zóna [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |