Krištáľ
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krištáľ (gr.) je priehľadná a bezfarebná odroda kremeňa; brúsené olovnaté sklo. Osobitným typom kryštalického kremeňa je takzvaný holubníkový kremeň, ktorý vzniká dôsledkom narastania kryštálov kremeňa rôznych kryštalografických tvarov.
Obsah |
[upraviť] Výskyt
Krištáľ sa nachádza v pegmatitoch, v žilách „alpského typu“, zriedkavejšie v hydrotermálnych žilách alebo v rozsypoch. Vyskytuje sa na mnohých miestach na celom svete, najväčšie kusy pochádzajú z Brazílie a Madagaskaru. Kusy suroviny dosahujú desiatky kilogramov, najväčší krištáľ nájdený v roku 1719 v Zinggenstocku vo Švajčiarsku mal hmotnosť až 800 kg. Na Slovensku sa nádherné kryštalické drúzy kremeňa nachádzajú napríklad v Štiavnických vrchoch a v Kremnických vrchoch. [1] Krásu krištáľu často rušia rôzne uzavreniny, najčastejšie rutil alebo turmalín.[2] Číre bipyramidálne obojstranne vyvinuté kryštáliky kremeňa sa nazývajú Marmarošské diamanty. Ich veľkosť zriedkakedy presiahne 10 mm. Ich hlavné lokality sú Zakarpatská oblasť (Rusko), Sibír (Rusko) a Arkansas (USA).
[upraviť] História a povery
Už od stredoveku sa z veľkých kryštálov kremeňa vyrábali nádoby všetkých tvarov pre kláštorné poklady a krištáľové gule. Na Slovensku vzniklo v stredoveku dnes už nepoužívané pomenovanie „Horský kryštál“ na odlíšenie od, v tom čase vynájdeného, dokonale bezfarebného kusu skla, ktoré sa označovalo pomenovaním kryštáľ. Názov krištáľ pochádza z gréckeho krystalos, alebo kryos, čo znamená ľad alebo chlad. Názov pochádza z toho, že v staroveku si ľudia mysleli, že krištáľ je tak hlboko a pevne zmrazený ľad, že sa nemôže nikdy roztopiť. Austrálski Aborigenovia a prérijní Indiáni v Severnej Amerike používali krištáľ ako talizman a na veštenie. Navajovia verili, že krištáľ ako prvý spôsobil, že Slnko začalo svietiť na Zem. Šamani považovali krištáľ za „kameň svetla“ a používali ho ako jasnovidecký nástroj na hranici medzi viditeľným a neviditeľným. [3]
[upraviť] Referencie
- ↑ R. Ďuďa, D. Slivka: Minerály Slovenska
- ↑ Rudolf Ďuďa a Luboš Rejl, 2001. Kameny z celého světa. Praha: Granit
- ↑ R. L. Bonewiz, M. Konzultanti, R. E. Carruthers, 2007. Kamene a drahokamy. Bratislava: Slovart
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
