Krištof Lehner

Krištof Lehner
Bývalý richtár Banskej Bystrice
V úrade 1615 – 1618
Ján Leszl Jonáš Hanermann
V úrade 1621, 1623, 1626, 1629, 1630 – 1630
Biografické údaje
Narodenie	1563 Norimberg, Nemecko
Úmrtie	17. marec 1633 (70 rokov) Banská Bystrica, Slovensko
Profesia	umelecký zlatník
Národnosť	nemecká
Politický portál  Biografický portál

Krištof Lehner mladší (nem. Christoff Löhner; * 1563, Norimberg – † 17. marec 1633, Banská Bystrica) bol nemecký umelecký zlatník a richtár Banskej Bystrice.

Životopis

Krištof Lehner (tiež: Kristóf, Chrishff, Christophorus, Christoff Lohner, Löhner, Lönner, Cobner) sa narodil v roku 1563 v nemeckom Norimbergu. Patril do zlatníckej rodinnej dynastie Lehnerovcov. Jeho otec Krištof Lehner († 14. augusta 1600) bol tiež zlatník v Banskej Bystrici. Krištof Lehner prišiel do Banskej Bystrice koncom 16. storočia na pozvanie mestskej rady. V lete 29. augusta 1595 si zobral za manželku Helenu (Olena) Saidlovú. V roku 1598 býval mladý zlatník s manželkou na Dolnej ulici č. 9. V tom istom roku sa im 7. augusta narodil prvorodený syn Krištof, ktorý neskôr pokračoval v zlatníckej rodinnej tradícii. Zlatníkova manželka 14. augusta 1600 zomrela. Vdovec Krištof Lehner sa 4. marca 1601 druhýkrát oženil, za manželku si vzal Sibylu Jakobeiovú, dcéru špitálskeho farára Jána Jakobeia. V tom istom roku sa im 9. decembra narodila dcéra Mária, ktorá zomrela 30. júla 1608 ako 7-ročná. V roku 1604 (1605?) sa Krištof Lehner presťahoval na námestie do domu č. 15, kde už v tom čase fungoval hostinec a neskôr hotel „U červeného raka“. Tu sa Lehnerovcom narodil 2. júna 1606 syn Ján a 27. januára 1608 dcéra Olena.

Je pozoruhodné, že Krištof Lehner bol nielen vynikajúcim zlatníkom, ale popri remesle sa aktívne podieľal aj na meštianskom a politickom živote mesta. V období od 12. novembra 1606 do 17. marca 1633 bol senátorom. V rokoch 1604 – 1605 bol členom a hovorcom tzv. vonkajšej mestskej rady, správcom mlynov, špitála sv. Alžbety a mestského chudobinca. Od roku 1606 sa stal členom vnútornej mestskej rady. Krištof Lehner sa 3. mája roku 1608 spolu s viacerými členmi mestskej rady rozhodli predať malú časť kostolných predmetov, uložených na Radnici, s úmyslom použiť finančné prostriedky na renováciu kostolnej veže a kostola. Lehner bol aj deväťnásobným richtárom. Funkciu richtára zastával v období rokov 1615 – 1618 a následne v rokoch 1621, 1623, 1626, 1629 a 1630. Krištof Lehner zomrel 17. marca 1633 ako 70-ročný.

Dielo

V zbierkach Stredoslovenského múzea sa zachovalo nádherné dielo majstra zlatníka Krištofa Lehnera, je to kanvica z pozláteného striebra. Vznik kanvice datujeme do 1. polovice 17. storočia. Kanvica je valcovitého tvaru, na vypuklom odsadenom sokli sa nachádza rastlinný a volútový dekór. Na cylindrickom plášti sa vo vertikálne komponovaných troch tepaných a bohato zdobených kartušiach nachádzajú krajinky s alegorickými výjavmi a tromi postavičkami – puttami (z talianskeho putto – postava, v umeleckom diele zobrazená ako bacuľatý chlapec, zvyčajne nahý a niekedy aj okrídlený), ktoré sú symbolmi hojnosti. (Pozn. autora: uvádzajú sa aj ako tri ročné obdobia v symbolike: jar – kvety, leto – ovocie a jeseň – obilie). Plochu medzi kartušami vypĺňajú tvary ovocných plodov a tváre putti s krídlami. Na telo kanvice je pripojené liate volútovite zakrútené ucho. Na palcovitom odklápači vrchnáka sa nachádza liata plastika morskej panny. Na zadnej časti je malý reliéfny obraz Adama a Evy. Vo vrchole vrchnáka je umiestnená drobná plastika, liata kompozícia pelikána, kŕmiaceho (vlastnou krvou) svoje dve mláďatá. Obdobný motív môžeme nájsť aj na kanvici z roku 1722 od rožňavského majstra Michaela Molnára, ktorá je majetkom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Rožňave. Na vnútornej strane vrchnáka Lehnerovej kanvice je vo vavrínovom venci sekundárne umiestnený dedikačný nápis s dodatočným vročením v nemeckom jazyku: „DIESE KANDEL VOREHRT HERR GEORG FIBINGER DER EVANGELISCHEN TEUSCHEN GEMEIN ANNO DOM. 1682 DEN 9. JUNY NEUSHOL“. Tento predmet pôvodne profánneho určenia v roku 1682 daroval Georg Fibinger evanjelickej obci v Banskej Bystrici. Výška kanvice je 25,8 centimetra, priemer postavy 11,6 centimetra a váha 696 gramov.

Literatúra

• GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80969866-7-5
• GLOCKO, Filip: Kanvica z pozláteného striebra (Život a dielo zlatníka Krištofa Lehnera v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XV., číslo 2., jún 2017, ISSN 25859420, s. 13
• Toranová, Eva; Polla, Belo (1968), Výrobky domácich zlatníkov a pamiatky zlatníckych cechov v zbierkach slovenských múzeí, Bratislava: Obzor, str. 9, OCLC 315488662 
• Toranová, Eva (1983), Zlatníctvo na Slovensku (2. vyd.), Bratislava: Tatran, str. 105-107, 209, 220, 236, OCLC 886620000 
• Banská Bystrica 1255 – 1995, Banská Bystrica: Vidas, 1995, str. 7 
• Nagy, Imrich, ed. (1997), Príbehy z minulosti Banskej Bystrice : Výber z tvorby Emila Jurovicha (2. vyd.), Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica Banská Bystrica, str. 72, 73, 75, 360, ISBN 808516938X 
• Baláž, Ján (2002), Banská Bystrica v premenách času, Banská Bystrica: BAJA, str. 53, ISBN 8096870661 
• Priekopník 18 (33): 7, 1990 

Pozri aj

• Zoznam predstaviteľov mesta Banská Bystrica

Zdroj

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• GLOCKO, Filip: Kanvica z pozláteného striebra (Život a dielo zlatníka Krištofa Lehnera v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XV., číslo 2., jún 2017, ISSN 25859420, s. 13