Križovany nad Dudváhom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°19′27″S 17°39′21″V / 48.324167°S 17.655833°V / 48.324167; 17.655833
Križovany nad Dudváhom
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Nadmorská výška 160 m n. m.
Súradnice 48°19′27″S 17°39′21″V / 48.324167°S 17.655833°V / 48.324167; 17.655833
Rozloha 10,26 km² (1 026 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 829 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 178,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1296
Starosta Svetlana Masaryková[3] (nezávislá)
PSČ 919 24
ŠÚJ 556483
EČV TT
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.krizovany.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Križovany nad Dudváhom - kedysi Keresztúr sú obec na Slovensku v okrese Trnava. Obec leží 6 km juhovýchodne od Trnavy. Písomne dokumentovaná história obce siaha do roku 1296. Súčasnosť sa vyznačuje bohatým kultúrnym a spoločenským životom.

V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. kríža z roku 1937, ktorého bočnou kaplnkou je dobre zachovaná románska rotunda postavená v prvej polovici 13. storočia. V obci je zriadený aj Obecný športový klub „OŠK Križovany nad Dudváhom“ aktuálne hrajúci V.ligu.

Cez obec prechádzala prvá slovenská konská železnica, ktorá bola neskôr prestavaná na parnú prevádzku a dnes jej časť využíva železničná trať číslo 133 spájajúca Trnavu a Sereď.

  • 27. september 1840 – začiatok „konespražnej“ premávky – konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom 15,5 km, prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku
  • 1. november 1846 – predĺženie konskej železnice do Serede 63,5 km; (výstavba 1839 – 1846)
  • 1872 – trať zatvorená,
  • 1. máj 1873 – „parostrojný“ prevoz – premávka do Trnavy v podobe parnej železnice

Rotunda sv. kríža[upraviť | upraviť zdroj]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Rotundu postavili niekedy v prvej polovici 13. storočia podľa všetkého stavitelia z dielne pri kláštore v Diakovciach. Patrocínium sv. Kríž dalo meno aj celej obci (prvá písomná zmienka z roku 1296 - possesio Kerechur), ktorej slúžil ako farský kostol.

Počas Tökölyho povstania v rokoch 1678 – 1687 rotundu obsadili povstalci a premenili ju na stajňu pre kone. V období baroka, v rokoch 1760 až 1780 bola rotunda začlenená do nového kostola ako jeho presbytérium. Išlo o jednoloďovú stavbu so západnou predstavanou vežou a dvoma postrannými kaplnkami, vytvárajúcimi transept – priečnu loď. Nová stavba bola prepojená s rotundou vybúraním muriva na západnej strane. V lodi rotundy boli vytvorené dve barokové okná a stredoveké prvky – okná a vlys – boli zamurované. Rovnako tak víťazný oblúk, keďže z pôvodnej svätyne sa stal sakristia. V tejto dobe bol aj upravené patrocínium kostola.

V roku 1937 bol barokový kostol zbúraný, aby uvoľnil miesto pre väčší. Pôvodne s ním mala byť zbúraná aj rotunda. Až na zásah Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku k tomu nedošlo. Románsku rotundu tak začlenili do novej trojloďovej stavby ako bočnú kaplnku. Pri tej príležitosti bola aj obnovená. V roku 1967 sa začal umelecko-historický výskum, po ktorom boli odkryté pôvodné stredoveké prvky. V roku 2000 bola opravená drevená strecha.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rotunda predstavuje zaujímavý príklad postupného prenikania gotických prvkov do románskeho slohu. Celková dispozícia je ešte románska, loď je však už zaklenutá šesťdielnou rebrovou klenbou s kruhovým svorníkom v strede typickou už pre gotiku. Apsida je zaklenutá tradičnou konchou.
  • O datovaní stavby sa viedli diskusie, ako doba vzniku sa udávalo zvyčajne 12. storočie, niekedy až 11. stor. Výskum však potvrdil, že rebrová klenba v lodi je pôvodná, nie dodatočne osadená.
  • V apside, v malej nike na severnej strane slúžiacej ako pastofórium, bol v roku 1967 objavený čierny letopočet 1246 napísaný arabskými číslicami.
  • Rotunda patrí medzi menšie stavby svojho druhu, s priemerom lode 540 cm a apsidy 340 cm. Múry sú hrubé jeden meter.
  • Fasády lode i apsidy sú pod strechou zdobené tzv. strieškovým vlysom z tehál.
  • Loď rotundy bola osvetlená dvoma štrbinovými okna po stranách južného portálu (dnes zamurované), na apside sa južné a východné okno zachovali.
  • V lodi sú dve románske sedílie so stredovými stĺpikmi.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Rotunda je v dobrom stave. V relatívnej nedávnej dobe boli okolo kostola vysadené smreky, ktoré zakryli výhľad na rotundu, predovšetkým z východnej strany. Navštívili sme ju v apríli a júli 2007.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gejza Dusík, ktorého si do svojich dejín píše susedná obec Zavar, kde sa tento významný hudobný skladateľ „iba“ narodil. Svoje detstvo, rovnako ako aj zvyšok života, už ale prežil v Križovanoch nad Dudváhom.
  • Igor Bališ, bývalý slovenský reprezentant, hráč Fc Spartaka Trnava a West Bromwich Albion Fc.
  • Jozef Šturdík, maliar, kresliar, ilustrátor, národný umelec.
  • Anton Bernadič, herec, dramatik, režisér. Ako režisér bol viackrát ocenený ministerstvom školstva a kultúry ČSR.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]