Kritika a obhajoba esperanta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Esperanto býva kritizované z rozmanitých dôvodov. Táto kritika väčšinou nie je smerovaná voči jazyku samotnému ale proti snahám mnohých esperantistov presadiť esperanto ako hlavný jazyk medzinárodnej komunikácie.

Esperantu býva vytýkané:

  • Keďže údajne žiaden medzinárodný jazyk nemá šancu presadiť sa voči dominancii angličtiny tak ide o zbytočný projekt.[1] To býva opätované tvrdením, že politické zmeny môžu šance esperanta veľmi ľahko opäť posilniť.[2]
  • Esperanto sa prieči svojmu vlastnému princípu neutrality (napríklad používaním latinskej abecedy, príliš európskym slovníkom a pod).[3] Avšak neutralita v tomto zmysle sa nepočíta k princípom jazykového plánovania. Esperanto bolo naopak výslovne plánované ako "románsko-germánsky systém", pretože najpoužívanejšie jazyky v medzinárodnom styku boli v čase začiatkov esperanta práve jazyky tohto typu (teda princíp medzinárodnosti).[4] Ako "neutrálne" je esperanto označované lebo nie je spojené so žiadnym národom, to znamená, že nejde o jazyk národný ale medzinárodný.
  • Aj sama snaha o jednoduchosť bola zničená zavedením zbytočných gramatických zložitostí (napríklad zhoda medzi podstatným a prídavným menom v páde a čísle, deväť časových stupňov v trpnom rode, slovesný vid).[3] Na to sa zvykne odpovedať, že princíp jednoduchosti musí byť vyvážený s inými, protichodnými princípmi ako napr. princíp jasnosti, presnosti či pružnosti, podľa ktorých tieto "gramatické zložitosti" nie sú nadbytočné ale účelné.[5]
  • Okrem medzinárodne známych slovných tvarov (napr. esper. redaktoro – redaktor, esper. redakcio – redakcia) sa používajú ďalšie tvary odvodené podľa pravidelného systému tvorenia esperantských slov (redaktisto, redaktejo). Veľká časť týchto priamo prevzatých tvarov je však v jazyku považovaná za neologizmy a nedosiahli také rozšírenie ako tvary odvodené.
  • Údajným dôkazom nedostatkov je tiež veľký počet esperantistov, ktorí jazyk ovládajú len veľmi nedokonale.[6]
  • Keby sa namiesto angličtiny zaviedlo po celom svete esperanto, nebolo by to voči ostatným jazykom "priateľskejšie".[7]
  • Esperanto býva kritizované aj kvôli údajnej rodovej nesúmernosti - v esperante sa vraj vyskytuje jazykový sexizmus. Mnoho koreňov slov vzťahujúcich sa k rodinným vzťahom má v základnom tvare mužský význam (napr. esper. patro – otec, esper. frato – brat, esper. edzo – manžel), ženský tvar sa vytvára až následne príponou -in-. Mnoho nedorozumení vzniká tým, že sa mnoho rodovo neutrálnych slov (napr. esper. instruisto – učiteľ, esper. anglo – angličan) používa aj v mužskom význame a mužské osobné zámeno "li" sa používa aj ako rodovo neutrálne.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KÜNZLI, Andreas. Taǔga bazo por la Esperanto-lobiado [online]. [Cit. 2012-02-13]. Dostupné online. (esperanto)
  2. BORMANN, Werner. Verschiebungen im Machtgefüge [online]. [Cit. 2012-02-13]. Dostupné online.
  3. a b EDDY, Geoff. Why Esperanto is not my favourite Artificial Language [online]. [Cit. 2012-02-13]. Dostupné online.
  4. ZAMENHOF, Ludwik Lejzer. Lingvaj Re­spondoj. Konsiloj kaj opi­nioj pri Espe­ranto. 6. vyd. Marmande : Espe­rantaj Francaj Eldonoj, 1962. Dostupné online.
  5. L. L. Zamenhof: Internationale Sprache. Vorrede und vollständiges Lehr­buch [por German'oj]. Warschau: Gebethner & Wolff 1887
  6. HARRISON, Rick. Is Esperanto's vocabulary too large? [online]. [Cit. 2012-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. SIKOSEK, Ziko Marcus. 2. vyd. Antverpeny : Esperanto sen mitoj, 2003. S. 247.
  8. WENNERGREN, Bertilo. Plena Manlibro de Esperanta Gramatiko. [s.l.] : Esperanto-Ligo por Norda Ameriko, 2005. 696 s. ISBN 9780939785070. (esperanto)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kritika a obhajoba esperanta na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]