Krivín
| Krivín | |
| prírodná rezervácia | |
 Velky Krivín
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okres | Levice |
| Obec | Rybník |
| Súradnice | 48°19′35″S 18°33′32″V / 48,326467°S 18,558917°V |
| Vznik | 1993 |
| Správa | CHKO Štiavnické vrchy |
| Kód | 809 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krivín sa skladá z dvoch skalnatých výbežkov podľa veľkosti pomenovaný Veľký a Malý Krivín. Nadmorská výška Veľkého Krivína dosahuje 315,9 m n. m. a pri dobrej viditeľnosti možno vidieť z neho aj vysielač Zobor v Nitre a masív pohoria Pohronský Inovec. Lokalita Krivín na ľavobrežnom toku rieky Hron, v katastrálnom území obce Rybník, tvorí dominantu obce Psiare.
Prírodná rezervácia Krivín[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1993 je prírodnou rezerváciou[1] a patrí do CHKO Štiavnické vrchy. Na výmere 54,15 ha sú strmé svahy lesných porastov a skalných xerotermných biotopov s výskytom viacerých chránených druhov flóry a fauny. Územie má veľký význam z hľadiska výskytu veľkého počtu chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Sú tu lokality panónskej flóry a fauny s malým počtom horských a karpatských druhov.
Prírodná rezervácia Krivín je budovaná lávovými prúdmi amfibolicko-pyroxenického andezitu Presilského efuzívneho komplexu, ktorý leží v nadloží explozívnych produktov (redeponovaných tufoch) drastvickej formácie. Mohutný lávový komplex má hrúbku 250 až 300 m. Jednotlivé lávové prúdy predstavujú doskovité až jazykovité telesá rôznej hrúbky s blokovou odlučnosťou a v bazálnych častiach s doskovitou.
Historický pohľad na Krivín[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa historických dohadov je Krivín hradisko z doby halštatskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. V tomto období sa hradiská podobného typu v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „Slovenská brána“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).
K lokalite Krivín sa viaže viacero ľudových povestí a rozprávaní o zbojníkovi Zlejkovi, ktorý mal v nej svoju skrýšu („Zlejkova diera“).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Krivín. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.