Krokodíl bahenný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krokodíl bahenný
Marsh Crocodiles basking in the sun.JPG
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Rad (ordo) Krokodíly Crocodilia
Čeľaď (familia) Krokodílovité Crocodylidae
Rod (genus) Krokodíl Crocodylus
Druh (species) Krokodíl bahenný Crocodylus Palustris
Vedecký názov
Crocodylus palustris
Lesson, 1831
Crocodylus palustris Distribution.png
Rozšírenie krokodíla bahenného.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krokodíl bahenný (staršie aj krokodíl močiarny; lat. Crocodylus palustris) je druh krokodíla z čeľade krokodílovité.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl bahenný obýva Indiu, Bangladéš, Srí Lanku, Pakistan, Nepál, južnú časť Iránu a pravdepodobne aj Indočínu. Tento krokodíl je jediným krokodílom, ktorý obýva Irán a Pakistan a najobvyklejší z troch indických krokodílov.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl bahenný sa vzhľadom podobá krokodílovi nílskemu. Mláďatá sú tmavo sfarbené s čiernymi krížovitými pruhmi na tele aj chvoste. Telo dospelých jedincov je sfarbené šedo s rôznym stupňovaním. Krokodíl močiarový patrí medzi najväčšie druhy krokodílov, pretože jeho telo dorastá 4 až 5 m. Má najširší nos zo všetkých zástupcov svojho rodu (Crocodylus), čo mu umožňuje nezameniteľný vzhľad. Dôležitú ochrannú zložku tvoria aj veľmi tvrdé pláty na tele podobne účinné ako u aligátora severoamerického.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Mláďatá sa živia vodnými bezstavovcami, kôrovcami, hmyzom a občas aj malými rybkami. Dospelý jedinci dokážu uloviť aj cicavce veľkosti jeleňa alebo byvola, ale častejšie sa živia rybami, obojživelníkmi, plazmi (prevažne hadmi, príležitostne korytnačkami), vtákmi a stredne veľkými cicavcami.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Samice po spárení, v období sucha (od decembra až do februára) budujú hniezda v podobe priehlbiny v zemi. Samice kladú obvykle 25 až 30 vajec, ale vzácne môžu naklásť aj 10 až 48 vajec, ktoré sa vyvíjajú obvykle 55 až 75 dní a mláďatá po narodení merajú obvykle okolo 30 cm. Samice dosahujú pohlavnú dospelosť obvykle vo veku 6 rokov (vo veľkosti 1,7 až 2 m) a samci vo veku 10 rokov (okolo 2,6 m).

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl bahenný bol ako väčšina druhov krokodílov v minulosti najviac ohrozovaný lovom pre svoju kožu, ale v súčasnosti tento druh ohrozuje skôr drastické ničenie jeho prirodzených biotopov pre značný poľnohospodársky aj priemyselný vývoj, ale tiež úmrtnosť v rybárskych sieťach (pokiaľ sa pokúšajú uloviť už chytenú rybu); určité časti jeho tela sa využívajú aj pre lekárske účely. O počte krokodílov bahenných vo voľnej prírode sa stále špekuluje. V súčasnosti je na niekoľkých miestach pravdepodobne už vyhubený [1], zato najväčšie populácie sú na Srí Lanke, kde je počet krokodílov bahenných v prírode odhadovaný na 2 000 zvierat [1]. Je síce pravda, že viac zvierat je v Indii (zhruba 3 000 až 5 000 zvierat), ale tu sú rozdelené do 50 menších populácií [1]. Krokodíl bahenný je v súčasnosti v Červenom zozname IUCN zapísaný ako zraniteľný druh [2].

Zdroje a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Crocodylus palustris (LESSON, 1831) (po anglicky)
  2. The IUCN Red List of Threatened Species™ (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]