Krokodíl novoguinejský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krokodíl novoguinejský
Neuguinea-krokodil-0272.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Rad (ordo) Krokodíly Crocodilia
Čeľaď (familia) Krokodílovité Crocodylidae
Rod (genus) Krokodíl Crocodylus
Druh (species) Krokodíl novoguinejský Crocodylus Novaeguineae
Vedecký názov
Crocodylus novaeguineae
Schmidt, 1928
Crocodylus novaeguineae Distribution.png
Rozšírenie krokodíla novoguinejského.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krokodíl novoguinejský (lat. Crocodylus novaeguineae) je druh krokodíla z čeľade krokodílovité.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl novoguinejský obýva Novú Guineu.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Je to je malý druh krokodíla. Dĺžka tela u samcov sa pohybuje okolo 3,5 m, samice sú menšie a dorastajú okolo 2,7 m. Vzhľadovo sa podobá krokodílovi filipínskemu (Crocodylus mindorensis) a krokodílovi siamskému (C. siamensis). V skutočnosti bol krokodíl filipínsky dlho považovaný za poddruh (C. mindorensis novaeguineae) krokodíla novoguinejského, ale nedávno bol uznaný ako samostatný druh.

Telo má šedohnedé s tmavo hnedými až čiernymi škvrnami na chvoste, brucho býva svetlejšie. Nos je dlhý, pomerne úzky a spolu s dospievaním sa rozširuje.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Žije nočným spôsobom života v sladkovodných močiaroch a jazerách v Novej Guinei. Napriek tomu že dokáže žiť v slanej vode, je v poloslaných pobrežných vodách videný pomerne vzácne a nikdy v prítomnosti nebezpečného krokodíla morského (C. porosus). U krokodíla novoguinejského rozlišujeme dva populácie, ktoré od seba oddeľuje horské pásmo; DNA analýza dokázala, že sú tieto populácie geneticky oddelené. Živí sa prevažne rybami a inými bezstavovcami, ale tiež stavovcami, zvlášť potom obojživelníkmi a plazmi. Mláďatá sa živia vodnými bezstavovcami a hmyzom.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Samice budujú kopcovité hniezda do ktorých zhruba 2 týždne po spárení kladú vajcia. Samice severnej populácie kladú v období sucha, obvykle v zarastených riečnych prítokoch a na plávajúcich rastlinách 22 až 45 vajec. Samice južnej populácie si stavajú hniezda na súši na začiatku obdobia dažďov a ich hniezda sú obyčajne menšie než u samíc severnej populácie (napriek tomu že samotné vajcia sú o niečo väčšie). Vajcia sa vyvíjajú zhruba 80 dní a matka znášku po celú dobu stráži. Keď sa mláďatá vyliahnu, privolajú pišťaním svoju matku, ktorá im pomôže von zo zakrytého hniezda. Samice dosahujú pohlavnú dospelosť po dosiahnutí rozmerov 1,6 až 2 m, samci pri 2,5 m.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]