Krokodíl dlhohlavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krokodíl dlhohlavý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Crocodylus acutus
Cuvier, 1807

Rozšírenie krokodíla dlhohlavého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krokodíl dlhohlavý[1] (iné názvy: krokodíl americký[2][1], krokodíl hrotitý[3]; lat. Crocodylus acutus) je druh krokodíla z rodu krokodíl (Crocodylus). Je najrozšírenejším zo štyroch druhov amerických krokodílov.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva pobrežie Atlantického a Tichého oceánu

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl dlhohlavý má podobne ako všetky krokodílovité štyri krátke a silné končatiny, dlhý a silný chvost, telo aj chvost pokrytý radami tvrdých dosiek a silné a veľké čeľuste, ktoré potrebuje pri trhaní potravy. Oči chráni zvláštna blana a rovnako ako nozdry a uši sú umiestnené na vrchole hlavy, čo umožňuje, aby mohol zostať zvyšok tela skrytý pod vodou.

Jeho sfarbenie tmavo hnedé až do čierna mu umožňuje splývať s vodou a prekvapiť tak svoju korisť až neuveriteľnou rýchlosťou. Je vôbec jedným z najväčších krokodílov, pretože samci dosahujú dĺžku až 5 m a hmotnosť 180 – 450 kg.

Krokodíl dlhohlavý sa pomerne často zamieňa s aligátorom severoamerickým, zvlášť vďaka rovnakému sfarbeniu, veľkosti a areálu rozšírenia. Spoľahlivým odlišným znakom je ich nos, ktorý má u aligátorov tvar písmena U a nos krokodílov pripomína skôr písmeno V. Pri nose však existuje aj iná, spoľahlivá charakteristika. Ak má aligátor tlamu zatvorenú, vidno len horné zuby, zato u krokodíla vidno z uzavrenej tlamy horné zuby, ako aj dolné.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva prevažne sladkovodné, prípadne poloslané až slané vodné plochy ako sú ústia riek, slané jazerá (zvlášť jazero Enriquillo v Dominikánskej republike), ale hlavne mangrové močiare. Občas sa dá zhliadnuť tiež v mori

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl dlhohlavý sa vydáva za potravou v noci a loví predovšetkým ryby a iné vodné druhy živočíchov ako sú korytnačky a kraby, občas uloví aj rôzne druhy vtákov. Vo viac zaľudnených oblastiach má na svedomí časté miznutie domácich zvierat (hlavne kôz a oviec). Mláďatá sa živia podobne ako u ostatných krokodílov rôznymi malými vodnými bezstavovcami. U krokodíla dlhohlavého bolo zaznamenaných už niekoľko útokov na človeka, napr. v oblastiach Kostariky alebo v Guatemale nie sú správy o napadnutí človeka týmto druhom príliš ojedinelé. Útoky však nie sú tak časté a strašné ako pri ich väčších a agresívnejších príbuzných krokodíla nílskeho alebo morského.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie hniezdenia prebieha počas obdobia sucha. Samice krokodílov dlhohlavých si na kladenie vajec väčšinou vyhrabávajú priehlbinu v zemi, ale ak sú vhodné miesta pre tento typ hniezd zabrané či nedostupné, postaví samica väčšinou kopcovité hniezda z akéhokoľvek prístupného rastlinného materiálu. Samice musia miesto pre svoje hniezdo vyberať starostlivo, pretože vody pozdĺž riek a močiarov stúpajú a časté záplavy spôsobujú vysokú úmrtnosť mláďat. Samice si preto hniezda stavajú v období sucha, kedy sú záplavy takmer minimálne. V hniezde je minimálne 20, častejšie však 30 až 60 pomerne veľkých vajec.

Liahnutie mláďat, ktoré prebieha zhruba po 90 dňoch po kladení prichádza spolu s obdobím dažďov a mláďatá merajú po narodení asi 25 cm. Miera rodičovskej starostlivosti sa javí ako premenná, pretože niektoré samice javia o ochranu hniezda pomerne menší záujem, než druhá skupina samíc, ktorá pri nich trávi väčšinu času, pomáha čo najrýchlejšie mláďatám z hniezd a aktívne ich následne bráni pred ich najväčšími nepriateľmi, ktorých predstavujú vtáci, divé mačky a dokonca aj veľké druhy rýb. Samice mláďatá opúšťajú veľmi skoro – hneď niekoľko dní po vyliahnutí.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MATOUŠEK, B. Slovenské menoslovie krokodílov. In: Kultúra slova 3 1998 [1]
  2. Z histórie bojnických krokodílov - Národná zoo Bojnice [online]. zoobojnice.sk, 2016-08-23, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  3. krokodíly. In: Pyramída

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]