Krompachy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°54′50″S 20°52′26″V / 48.913889°S 20.873889°V / 48.913889; 20.873889
Krompachy
mesto
Krompachy 37.JPG
Barokovo-klasicistická radnica pochádza z roku 1763 [1]
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 379 m n. m.
Súradnice 48°54′50″S 20°52′26″V / 48.913889°S 20.873889°V / 48.913889; 20.873889
Rozloha 22,89 km² (2 289 ha) [2]
Obyvateľstvo 8 877 (31. 12. 2013) [3]
Hustota 387,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246[1]/1256[2]
Primátor Ing. Iveta Rušinová[4] (NEKA)
PSČ 053 42
ŠÚJ 543268
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Krompachy
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.krompachy.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Krompašan[5]
Portal.svg Slovenský portál

Krompachy (nem. Krompach, Krombach, maď. Korompa, lat. Krompachinum)[6] sú mesto na východnom Slovensku na Spiši v Košickom kraji v okrese Spišská Nová Ves.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Gelnica, Kaľava, Kolinovce, Richnava, Slovinky, Žakarovce, Kluknava a Spišské Vlachy

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

29. augusta, Banícka štvrť, Banská, Cintorínska, Družstevná, Hlavná, Hornádska, Horská, Ivana Barča, Kpt. Nálepku, Kúpeľná, Lesnícka, Lorencova, Maurerova, Mlynská, Námestie slobody, Partizánska, Poštová, Rázusova, Robotnícka, Sadová, Slovinská, SNP, Stará cesta, Stará Maša, Štúrova, Trangusova, Turistická, Veterná, Zemanská

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Krompachy preteká rieka Hornád, do ktorej sa tu vlieva Slovinský potok.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obyvateľstva od roku 1880
Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1880 2 003 351
1890 1 811 338
1900 4 731 452
1910 6 378 535
1921 5 575 593
1930 4 273 586
1950 3 786 747
1961 6 099 715
1970 6 250 831
1980 6 927 933
1991 8 252 731
2001 8 812 762
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)
Počet obyvateľov  %
Rímskokatolícka cirkev 6 181 70,1
Gréckokatolícka cirkev 205 2,3
Pravoslávna cirkev 298 3,4
Evanjelická cirkev a. v. 145 1,6
Bez vyznania 1 279 14,5
Ostatné a nezistené 704 8,0
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)
Počet obyvateľov  %
slovenská 7 679 87,1
maďarská 6 0,1
rómska 736 8,4
rusínska 3 0,0
ukrajinská 4 0,0
česká 49 0,6
ostatné a nezistené 335 3,8

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatí kupci s rodinami.

V roku 1602 bola po dohode so zemepánom poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské banské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb.

Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a nárokov voči mestu.

Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov (3500 zo 6500) a jej produkcia dosahovala 85 tisíc ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku s výkonom 22 kW[7].

V dôsledku ekonomickej, sociálnej krízy po I. svetovej vojne a zápasu o Slovensko medzi Maďarskom a Česko-Slovenskom sa zhoršila politická situácia v meste, čo vyvrcholilo v rozhodnutí zrušenia železiarní.

V roku 1948 sa začal budovať elektrotechnický závod a v roku 1951 sa obnovila prevádzka v medenej hute. Obe prevádzky fungujú dodnes.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto disponuje základnými prostriedkami pre lokálne kultúrne aktivity - domom kultúry, knižnicou, múzeom, má vlastnú káblovú televíziu.

Osobitné postavenie v miestnych kultúrnych zložkách majú dychová hudba a Robotnícky spevokol, ktoré vznikli v roku 1912. Príležitostne sú doplňované malou dychovou hudbou Hornád. Mládež vystupujúca vo folklórnom súbore Krompašan spolu s ľudovou hudbou Jozefa Salanciho si svojou úrovňou vytvorila chýr, ktorý prekročil hranice Spiša. Následníci im vyrastajú v detskom folklórnom súbore Krompašanček a speváckom zbore Vánok. Kulisu rôznych podujatí dopĺňajú tri skupiny mažoretiek. [8]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Šport v minulosti aj súčasnosti zaujíma významné postavenie v záujmoch obyvateľov. Dominuje basketbal mužov (I. liga), futbal a stolný tenis, pôsobenie týchto športových kolektívov presahuje regionálny rámec. Pestré terény a krásne prírodné scenérie lákajú turistov, horských cyklistov a bežcov na lyžiach.

Vybudovaním špičkového lyžiarskeho areálu Plejsy mesto nadväzuje na mnohoročné výnimočné postavenie v alpskom lyžovaní na Slovensku.

Športové dianie v meste je sústredené najmä v Mestskom športovom klube, ktorý združuje oddiel stolnotenisový, karate, turistický, cykloturistický, ZRTV, hokejbalový, triatlon-duatlon-maratón. Aktívny je tiež Futbalový klub s ambíciami na III. ligu ale aj Basketbalový klub po účinkovaní v I. lige. Pre športovcov je k dispozícii lyžiarsky areál na Plejsoch, futbalový štadión na ulici SNP, telocvičná hala a krytý plavecký bazén na Maurerovej ulici, tenisový kurt na Trangusovej ulici, prírodné klzisko na ulici SNP a taktiež viacúčelová stolnotenisová herňa a IN-LINE park v areáli gymnázia.

Školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium, Súkromná stredná odborná škola SEZ Krompachy[9]
  • Základné školy[10]
  • Materské školy[11]
  • Základná umelecká škola, Centrum voľného času Prima[12]

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá [13][upraviť | upraviť zdroj]

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Krompachy - Kultúrne dedičstvo [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2012-06-03]. Dostupné online.
  2. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  3. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  4. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Iveta Rušinová je v zozname. Dostupné online.
  5. JÚĽŠ. Krompašan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  6. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  7. Začiatky elektrárenstva do roku 1918 [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  8. Krompachy portál [online]. . Dostupné online.
  9. Krompachy portál [online]. . Dostupné online.
  10. Krompachy portál [online]. . Dostupné online.
  11. Krompachy portál [online]. . Dostupné online.
  12. Krompachy portál [online]. . Dostupné online.
  13. Krompachy portál [online]. . Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]