Kruhliak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Kruhliak
Okrąglik
vrch
Vrchol Kruhliaka v auguste
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Podkarpatský
Okresy Snina, Powiat leski
Obec Stakčín
Katastrálne územie Ruské
Pohorie Bukovské vrchy
Podcelok Bukovce
Povodia Cirocha, Wetlina, Solinka
Nadmorská výška 1 100,6 m n. m.
Súradnice 49°08′49″S 22°21′58″V / 49,1469°S 22,366°V / 49.1469; 22.366
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Runina cez Ruské sedlo
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Kruhliak
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kruhliak[1] (poľ. Okrąglik; 1 100,6 m n. m.)[2][3] je vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici nad bývalou obcou Ruské (Stakčín), približne 22 km severovýchodne od Sniny.[5] zároveň v Národnom parku Poloniny.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[4] Južná časť hrebeňa leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Stakčín[1], severná zasahuje do Podkarpatského vojvodstva, powiatu Lesko a gminy Cisna.[6] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaná Runina, južne sa nachádza Topoľa, Príslop a bývalá - dnes zaniknutá obec Ruské, juhozápadne Stakčín a Pčoliné a severne poľská obec Cisna a osada Strzebowiska. Masív patrí do Národného parku Poloniny v slovenskej časti a Ciśniańsko - Wetlinského parku v Poľsku.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kruhliak leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Rypy (1 003 m n. m.) a Pľaša (1 163 m n. m.), východne od Ruského sedla. Západným smerom sa nachádza Duźy Skaleniec (983 m n. m.), Rosocha (1 083 m n. m.), Kiczerka (910 m n. m.), Strop (1 011 m n. m.), Šípková (995 m n. m.), Rypy (1 003 m n. m.) a Solište (817 m n. m.), južným Kučalata (917 m n. m.), Hajdošík (921 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.), Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.), Pľaša (1 163 m n. m.) a Ďurkovec (1 189 m n. m.), východným Jarabá skala (1 199 m n. m.), Paportna (1 199 m n. m.), Jawornik (1 020 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.), Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.) a Smerek (1 223 m n. m.) a severným Czerenina (981 m n. m.), Jaslo (1 153 m n. m.) a Rys (1 103 m n. m.).[7] Južná časť hrebeňa patrí do povodia Laborca, kde vodu odvádza Kuzmovský potok do Cirochy, vodu z východných odvádza potok Bystry do Wetliny a zo západných Roztoczka do rieky Solinka v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[5]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[8], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov. Zastúpenie tu má aj Javor horský (Acer pseudoplatanus) a brest horský (Ulmus glabra). Oblasť zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[9], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Samotný vrchol je z väčšej časti zalesnený[10], ale poskytuje dobrý výhľad smerom na slovenskú stranu do Ruskej kotliny. Z vhodných lokalít na hrebeni je vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, no tiež Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.[11]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cez vrch Kruhliak vedie hlavná červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenskatrojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Nachádza sa tu križovatka turistických trás. Najmä zo slovenskej strany sú priestory vrchu turisticky atraktívne.

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny po modrej a následne červenej turistickej značke.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca, Jarabej skaly a Kruhliaka a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Z Kruhliaka sa severozápadným smerom po poľskej červenej turistickej značke, približne za ↑ 0:25 h (↓ 0:20 h) je možné dostať na poľský vrch Jasło (1 153,0 m n. m.), ktorý je významným vyhliadkovým turistickým miestom v poľskom pohorí Bieščady (poľ. Bieszczady) a z ktorého je na rozdiel od Kruhliaka výhľad na všetky svetové strany.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Zo Slovenska[2][upraviť | upraviť zdroj]

Z Poľska[12][upraviť | upraviť zdroj]

Možnosti dopravy do turistických východísk[upraviť | upraviť zdroj]

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[13][14] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 48.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.
  5. a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.
  7. Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  8. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-15]. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
  9. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-17]. Dostupné online.
  10. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.
  11. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.
  12. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  13. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  14. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kruhliak

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]