Kručov
| Kručov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stropkov |
| Nadmorská výška | 202 m n. m. |
| Súradnice | 49°06′50″S 21°36′26″V / 49,1138°S 21,6072°V |
| Rozloha | 8,21 km² (821 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 201 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 24,48 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1382[3] |
| Starosta | Anna Kertisová[4] (SMER-SD) |
| PSČ | 090 32 (pošta Miňovce) |
| ŠÚJ | 527793 |
| EČV (do r. 2022) | SP |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kručov | |
| Webová stránka: krucov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kručov je obec na Slovensku v okrese Stropkov. Pôvodne až do roku 1992 sa volal Ruský Kručov.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Kručov leží v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 210 m.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá správa o dedine Kručov je v listine z roku 1382 o vrátení Kručova a susedných dedín, ktoré zabral Peter Cudár oprávneným vlastníkom (šľachti z Rozhanoviec) a pričlenil k panstvu Makovica.[3] Kručov pravdepodobne založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva. Názov dediny bol prevzatý od staršieho názvu miestneho potoka. V písomnostiach zo 14. – 15. storočia sa vyskytuje v ľudovom názve Kručov, v písomnostiach zo 16. – 17. storočia v maďarizovanom názve bez koncového – v. Až začiatkom 18. storočia bol maďarizovaný, úradný názov rozšírený o rozlišujúcu časť v zmysle Rusínsky Kručov. Hoci sa Cudarovci aj neskôr usilovali získať, či zabrať Kručov do svojho vlastníctva, zostala táto dedina aj v 15. – 17. storočí trvalou majetkovou súčasťou panstva Čičava a vo vlastníctve šľachticov z Rozhanoviec, Bátoriovcov a ich dedičov. V roku 1493 hospodárila v Kručove okrem domácnosti šoltýsa len jedna poddanská domácnosť.[3]
Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných trinásť poddanských domov, dom šoltýsa, pravoslávny chrám a dom farára. Na prelome 16. a 17. storočia bol Kručov stredne veľkou dedinou s rusínskymi, poddanskými aj farskými obyvateľmi. V 17. storočí valašské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich.[3]
Až koncom 17., prípadne začiatkom 18. storočia, poddanských domácností pribúdalo. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Kručove po desať sedliackych domácností.[3]
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Veľkosť katastra je 821 ha. V obci je kultúrny dom, materská škola so školskou jedálňou, gréckokatolícky chrám z konca 18. storočia a pravoslávny chrám.
V obci sa nachádza Predajňa potravín M. Babej, predajňa potravín A. Capová, Stolárstvo R. Štefánik a PD Lomné, zaoberajúce sa poľnohospodárstvom.
Obec je členom združenia Ondava so sídlom v Duplíne od roku 2003. Pravidelne, každoročne, sa tu uskutočňujú oslavy Deň Matiek a športový deň.
Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku.
Na východnom Slovensku sa nachádzajú aj obce Vyšný Kručov (vzdialený len 20 km) a Nižný Kručov (44 km), kde si skrátene tiež hovoria Kručov.
Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pravoslávny chrám
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 444 – 445.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kručov
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |