Krvavá pani

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Krvavá pani pozri Krvavá pani (rozlišovacia stránka).
Krvavá pani
Originálny názov Krvavá pani
Žáner animovaný film
Dĺžka 77 minút
Štát Československo
Pôvodný jazyk slovenský
Rok 1980
Filmový štáb
Réžia Viktor Kubal
Scenár Viktor Kubal
Námet Viktor Kubal
Produkcia Slovenská filmová tvorba, Štúdio krátkych filmov Bratislava
Hudba Juraj Lexmann
Kamera Otto Geyer
Strih Marta Solárová

Krvavá pani je slovenský animovaný film, ktorý nakrútil Viktor Kubal v roku 1980. Po snímke Zbojník Jurko (1976) je to režisérov druhý animovaný celovečerný film (tretím je film Marcipánová rozprávka). Viktor Kubal je autorom námetu, scenára aj réžie. Dramaturgom bol Rudolf Urc. Film vznikol v Štúdiu krátkych filmov Bratislava a premiéru mal 12. februára 1981.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Krvavá pani sa začína úvodným slovom slovenskej herečky Jely Lukešovej. Rozprávkovo spracovaný film vychádza z legendy o Čachtickej pani, ktorá sa údajne kúpala v krvi panenských dievčat, aby si zachovala večnú mladosť a krásu.

Príbeh sa odohráva na Čachtickom hrade, v ktorom žije krásna Alžbeta Báthoryová. Všetci ju majú veľmi radi, dokonca aj zvieratká sa vždy tešia, keď ju vidia. Čachtická pani je ku každému milá, prívetivá a svojim ľuďom je oddanou panovníčkou.
V jeden deň sa vyberie na prechádzku do neďalekého lesa. Stretne tu mnohé zvieratká, ktoré si pre ňu pripravili rôzne predstavenia. Alžbeta je šťastná, pospevuje si a zbiera kvetinky. Zanedlho však začne pršať. Nevie kam sa má ukryť, no neďaleko nájde drevený domček, v ktorom ju prichýli mladý muž. Alžbeta si vyzlečie mokré šaty a vyčerpaná si ľahne do postele. Keďže ochorie, nejaký čas tu musí ostať, kde sa o ňu mladík stará, až kým sa nezotaví.
Zatiaľ čo sa ona lieči niekde v neznámom domčeku hlboko v lese, na hrade je vyhlásený smútok. Obyvatelia podhradia a služobníctvo sú nešťastní a myslia si, že Alžbeta niekde v lesoch zahynula. Keď čachtická pani vyzdravie, chce sa vrátiť na hrad. Mladý muž, ktorý sa o ňu staral sa do nej zaľúbi a ona mu svoju lásku opätuje tým, že mu daruje svoje srdce. Ale od chvíle, keď príde o svoje srdce, stane sa chladnou a neľútostnou. Po ceste domov začne ubližovať zvieratkám a ničiť všetko živé naokolo. Po návrate na hrad ju všetci nadšene vítajú, ale iba do chvíle, keď si začnú uvedomovať jej zlobu a citový chlad.
Jeden deň si Alžbeta zavolá do svojej komnaty služobnú, aby ju učesala. Tá ju nešťastnou náhodou silnejšie poťahá za vlasy, za čo ju Alžbeta fyzicky potrestá. Krv dievčiny potriesni Báthoryčkinu ruku. V tejto osudovej chvíli pocíti omladzujúce účinky krvi a od toho okamihu nechá svojho pomocníka vraždiť mladé panny, v ktorých krvi sa kúpe, aby si zachovala večnú mladosť a krásu. V dedine tak mizne čoraz viac mladých žien. Keď už ani to nestačí, Báthoryčka nechá vybudovať tajnú podzemnú miestnosť, do ktorej láka aj mužov a následne ich tiež nechá zavraždiť. Jednému z nich sa však podarí utiecť. O desivých zážitkoch porozpráva dedinčanom, ktorí sú čoraz viac vystrašení. Správa o Alžbetinom konaní a chladnom správaní sa donesie aj do uší mládencovi, ktorý ju kedysi v lese zachránil. Rozhodne sa ju navštíviť a vrátiť jej darované srdce. Alžbeta ho však udrie a srdce hodí na zem, kde ho uchmatne pes. Mládenec psa zahubí a s Báthoryčkiným srdcom sa poberie preč.
Alžbetu nakoniec za jej hrozné činy odsúdia na smrť zamurujú do veže. Jej milý sa však nakoniec vráti, prenikne do jej väzenia a opäť jej vráti srdce. Hoci Alžbetu smrť neminie, na tvári sa jej zjaví úsmev. Film sa končí záberom na dva kvety, ktoré symbolizujú lásku hlavných hrdinov.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1981 Viktor Kubal získal za film Krvavá pani cenu Jiřího Trnku v súťaži animovaného filmu na 21. filmovom festivale pre deti Gottwaldov (súčasný Zlín).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]