Kuša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kuša pozri Kuša (rozlišovacia stránka).
Kuša napínaná pomocou páky tzv. kozia noha

Kuša v základnej podobe je tradičný luk nasadený na drevenej pažbe, ktorá sa opierala o rameno strelca, toto zmechanizovanie luku umožnilo vznik veľmi účinnej zbrane. Na rozdiel od dreveného luku mala kuša lučisko zložené z rohoviny, šiach, dreva, či dokonca kovu. Tým sa dosiahla taká pevnosť že na napínanie niektorých kuší sa museli používať mechanické pomôcky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kuša sa prvýkrát objavila v Číne okolo roku 500 pred Kr. Na západ ju pravdepodobne rozšírili Byzantínci, Saracéni a Húni. Jej vojenský význam do 11. storočia po Kr. bol minimálny. Jedným z prvých dokazov používania kuše vo vojenstve v Európe bolo rozhodnutie druhého lateránskeho koncilu v roku 1139, ktorý uvalil kliatbu na každého, kto by použil tento bezbožný nástroj proti kresťanovi. Tento edikt očividne nebol veľmi účinný, pretože ho o pol storočia neskôr musel zopakovať pápež Inocent III. Napriek týmto verdiktom sa kuša stala všeobecne rozšírenou zbraňou po celej Európe, kde ako zbraň pretrvala až do čias palných zbraní. Anglická armáda používala kuše do roku 1627.

Princíp[upraviť | upraviť zdroj]

Kuša s navijakom

Po tom, ako sa tetiva natiahne k spúšti, vloží sa do drážky rámu strela, zvyčajne nazívaná šípka (z anglického quarell, z francúzskeho carré - štvorhranná časť hrotu). Stisknutím spúšte sa tetiva uvoľní a sila zloženého lučiska vystrelí šípku vysokou počiatočnou rýchlosťou, ktorá stačí na prerazenie krúžkového brnenia na vzdialenosť 100 metrov.

Najjednoduchší spôsob napínania kuše spočíval v upevnení strmeňa na prednom konci kuše, strelec doň vsunul nohu, uchopil tetivu oboma rukami a vytiahol ju hore, až kým zaskočila do západky. Neskôr sa začal používať tzv. pazúr, jednoduchý hák upevnený na strelcovom opasku, ktorý sa zachytil o tetivu, strelec sa ohol a ako sa narovnával tak naťahoval tetivu. Poslednou častou používanou metódou bola tzv. kozia noha, napínací mechanizmus na princípe páky. Skutočne výkonné kuše si však žadali používanie ďalších mechanických nástrojov. Jedným z nich bol malý navijak s dvoma kľukami, povrazmi a hákmi, ktorý sa nasadil na koniec pažby, háky sa zachytili o tetivu a tá sa navíjaním natiahla. Tieto kuše boli schopné vystreliť šípku na viac ako 300 m, čím ľahko prekonala všetky luky, avšak takáto kuša mohla strieľať približne jednu strelu za minútu, zatiaľ čo z luku sa mohlo vystreliť až šesť starostlivo namierených šípov.

Číňania používali aj opakovaciu kušu (CHU-KO-NU). Napínala sa pomocou páky, ktorú strelec ťahá smerom k sebe.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]