Kuklík potočný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kuklík potočný

Kuklík Potočný (Geum rivale) je trváca rastlina vysoká 30 – 60 cm. Podzemok je hrubý, šikmý, zriedka rozkonárený, zakončený prízemnou ružicou nepárnoperovitých listov. Listy byle trojpočetné, horné trojlaločnaté, čepele pokrývajú chĺpky a žliazky. Kvety sú koncové, malé, dlhostopkasté, jasnožlté. Plody tvoria nažky. Kuklíka potočného možno nájsť v rumoviskách, močaristých terénoch, eutrofných (bohatých na živiny) vodách, vlhkých lúkach či rašeliniskách.

Použite[upraviť | upraviť zdroj]

Kuklíky sa používajú liečiteľstve už do staroveku. Obsahujú triesloviny, horčín, flavón, silicu s euglenom. Pre obsah trieslovín sa Kuklík stáva adstringensom a antidiaroikom: zastavuje krvácanie, vykašliavanie krvi, krvácanie z ďasien, hemeroidy, hnačky a zvracanie, tlmí črevné koliky. Kvôli obsahu horčínu je aj posilujúcim prostriedkom pri ochoreniach žalúdočno-črevného traktu. Pre horkú chuť i obsah silice s príjemným klinčekovým pachom sa používa aj v likérnictve.

Pri vonkajšom použití slúži na výplachy ústnej dutiny pri uvoľňovaní zubov, ako dezinfekčné kloktadlo odstraňujúce zápach z úst, na omývanie alebo obklady pri niektorých kožných ochoreniach a na kúpele pri hemeroidoch.

Koreň sa v domácnosti používa ako náhrada za klinčeky a škoricu. Mladé byle sa dávajú do omáčok, polievok a prívarkov. V homeopatii sa používa ako esencia z celej čerstvej rastliny a tinktúra zo sušeného podzemka bohatá na triesloviny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]