Kultúra a zaujímavosti Bratislavy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Bola tu založená prvá univerzita na území Slovenska, Universitas Istropolitana. Mesto samotné je jednou z najvýznamnejších slovenských turistických destinácií. Centrálna časť Starého Mesta je pamiatkovou zónou, historické jadro spolu s Bratislavským hradom a Podhradím je pamiatkovou rezerváciou.

Divadlá[upraviť | upraviť zdroj]

V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré do roku 2007 sídli v niekoľkých budovách, osobitne opera a balet. Pod jeho pôsobnosť patrí aj Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna SNDčinohra. Od apríla 2007 sídli v novostavbe pri Dunaji v blízkosti novej modernej mestskej štvrte Eurovea, ktorá je vo výstavbe. Sídli tu aj rada menších a alternatívnych divadiel, napríklad: A4 - nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo a.ha., Divadlo Astorka Korzo ’90, Divadlo Aréna, Divadlo F7, Divadlo Ívery - študentské divadlo, Divadlo Kaplnka, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen, Teátro Wustenrot a West.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea, ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868. Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina (Bratislava), Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici. Na lodi Kriváň na petržalskej strane je expozícia Lodného múzea v blízkosti reštaurácie Au Café. Medzi ďalšie múzeá patrí Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša. Pre židovskú komunitu sú mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici, Mauzóleum Chatama Sófera a Židovské komunitné múzeum, ktorého sídlom je jediná synagóga v Bratislave na Heydukovej ulici. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové Múzeum moderného umenia.

Medzi ďalšie múzeá patrí Slovenské národné múzeum, Mestské múzeum, Múzeum dopravy, Múzeum hodín, Múzeum zbraní, Farmaceutické múzeum, Lodné múzeum, Janka Jesenského, Milana Dobeša, Múzeum židovskej kultúry, Chatama Sófera, Múzeum moderného umenia, Archeologické múzeum, Múzeum umeleckých remesiel, Slovenské plynárenské múzeum, Vinárske múzeum, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Múzeum kultúry karpatských Nemcov a Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku.

Galérie[upraviť | upraviť zdroj]

Sídli tu niekoľko galérií, medzi najznámejšie patrí Slovenská národná galéria, Galéria Mesta Bratislavy, Danubiana, Ardan Galéria, Galéria Art Café Soirée, Galéria Komart a Z Galéria.

Veda[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Má na to pritom veľmi dobré podmienky, pretože sa nachádza na úpätí Malých Karpát, čo je lokalita veľmi vhodná na výstavbu observatória, ktoré by mohlo prispieť k popularizácii astronómie v tomto meste a okolí. Podobne je to s planetáriom, čo je dnes takmer štandardná súčasť každého moderného a kultúrneho mesta. Jediným zariadením, ktoré slúži potrebám astronómov amatérov z Bratislavy a okolia je astronomický úsek PKO, kde sa konajú astronomické prednášky a pozorovania nočnej oblohy.

Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).

Napriek tomu sa ale dá Bratislava považovať za vedecké centrum Slovenska - je totiž sídlom Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského, či niekoľkých vedecky orientovaných knižníc.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Každoročne sa tu konajú Bratislavské hudobné slávnosti, festival vážnej hudby hudobný festival Wilsonic, Bratislavské jazzové dni, čo je medzinárodný džezový festival s tradične kvalitným obsadením. V Bratislave je sídlo Slovenskej filharmónie.

Kiná[upraviť | upraviť zdroj]

Nákupné stredisko Polus City Center
Nákupné stredisko Aupark - Bratislava Shopping Center

Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, multikina Cinema City v Polus City Center na Vajnorskej ulici, v nákupnom centre Aupark na Einsteinovej ulici a v nákupnom bulvári Eurovea Galleria. V nákupnom centre Avion Shopping Park bolo k dispozícii jediné 3D kino na Slovensku, Orange Imax. Medzi ďalšie známe kiná patria kiná Tatra, FK Charlie centrum, FK Mladosť, Kino Cafe a iné. Bývalé známe kino Hviezda bolo zbúrané, v novom objekte však má byť opäť aj priestor na kino.

Medzi ďalšie známe kiná patrí Kino Mladosť, Kino Tatra, Kino Istota, Kino Zora a Kino Istropolis.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky
Hranice mestskej pamiatkovej rezervácie (MPR) a pamiatkového územia CMO
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam palácov v Bratislave
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kúrií v Bratislave

Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II., (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku 1572. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických gobelínov.

Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta - k hradu. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli Slovenské národné múzeum.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Academia Istropolitana, Hrad, Devínsky hrad, Erdődyho palác, Grassalkovichov palác - prezidentský palác, Letný arcibiskupský palác, Michalská brána, Mirbachov palác, Palác Leopolda de Pauli, Primaciálny palác, Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, Stará radnica (Bratislava), Mauzóleum Chatama Sófera, Synagóga na Heydukovej ulici, ktorá je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Budova Slovenského rozhlasu - má tvar obrátenej pyramídy, Zichyho palác a Televízna veža na Kamzíku.

Kostoly
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostoly v Bratislave

Medzi najstaršie kostoly mesta patrí Františkánsky kostol. Najvýznamnejším je však bývalý korunovačný chrám uhorských kráľov Katedrála svätého Martina (Bratislava). Po roku 1989 bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových častiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj Kostol a kláštor klarisiek, Kaplnka sv. Kataríny, Kaplnka Kristovho Tela a Kostol svätej Alžbety, známy pod názvom Modrý kostolík. Synagóga na Heydukovej ulici je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Stála expozícia Židovského komunitného múzea s názvom „Bratislavskí židia a ich kultúrne dedičstvo” je inštalovaná na prvom poschodí a pre verejnosť je otvorená v letných mesiacoch.

Mosty
Nový most s reštauráciou „UFO“, pohľad z ľavého brehu Dunaja
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mostov v Bratislave

V Bratislave sa nachádza 5 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže Staré Mesto, Ružinov a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť Petržalka.

Ako prvý bol postavený Starý most v roku 1890, v roku 1945 bol zničený a následne zrekonštruovaný. Plánuje sa jeho opätovná rekonštrukcia a jeho použitie na prepojenie Starého Mesta s Petržalkou modernou rýchlou električkou, pričom by z neho bola vylúčená automobilová doprava.

Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým Nový most odovzdaný do prevádzky v roku 1972 (oficiálne 30. augusta 1974), na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti "Bystrica") s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Nový most medzi svetové unikáty, je to siedmy najväčší visiaci most na svete a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku.

Dvojpodlažný Prístavný most bol postavený v roku 1985 a je najvyťaženejším mostom v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent zo všetkých piatich mostov. Je to diaľnično-železničný most: horné podlažie je súčasťou diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s Považskou Bystricou a Žilinou, dolné podlažie tvoria chodník pre chodcov, chodník pre cyklistov a dvojkoľajná železničná trať Bratislava-Nové Mesto - Bratislava-Petržalka.

Most Lafranconi postavený v roku je 1992 je taktiež diaľničným mostom diaľnice D2 a prvý betónový most v Bratislave.

Najnovším mostom v Bratislave je Most Apollo, odovzdaný do používania v roku 2005. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku 2006 dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave.

Slavín, kvety na hroboch sovietskych vojakov
Pomníky

Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, Slavín, ktorý bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku 1960. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli kvalitnému výhľadu na takmer celé mesto.

Výškové budovy
Výškové budovy v Bratislave
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam výškových budov v Bratislave

Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. Manderlák postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období.

V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov alebo mrakodrapov na Slovensku, z ktorých veľká časť bola postavená už pred rokom 1989. Najvyššou budovou v Bratislave i na Slovensku je v súčasnosti budova Tower 115 s výškou 104 metrov na Pribinovej ulici pomerne blízko historického centra mesta. Nachádza sa v oblasti, kde sa plánuje výstavba ďalších podobných výškových budov.

Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline s výškou 108 m. Svojho času to bola najvyššia budova v Česko-Slovensku. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou 104 m, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na Tower 115.

Najvyššou budovou v Bratislave v súčasnosti je Tower 115 s celkovou výškou 115 metrov vrátane antény (pred rekonštrukciou 104 m), nasleduje Národná banka Slovenska (111 m), Slovenská televízia (108 m) a Budova banky VÚB.

Bratislava v súčasnosti prežíva silný stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Naposledy sa to prejavilo pri zámere výstavby 34-podlažnej obývateľnej budovy na Šancovej ulici, pričom pôvodne mala mať budova len 8 poschodí. Nakoniec bolo povolených 22 podlaží.

Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad Polus City Center alebo Aupark. Pri Polus City Center boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná Millenium Tower I a 21-podlažná Millenium Tower II a v dohľadnej dobe sa počíta s výstavbou Millenium Tower III. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom 1989 s názvom Hviezda (ľudovo Kukurica), ktorá slúži ako ubytovacie zariadenie armády.

Pri nákupnom centre Aupark sa začiatkom roka 2006 začal stavať Aupark Tower, ktorý má byť vysoký 96 metrov. Aj tu sa viedla hádka o výške budovy a nakoniec sa uspokojili s 22 podlažiami. Aupark Tower sa nachádza 10 metrov juhozápadne od Auparku blízko pri pravej strane Nového mosta.

Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v budúcnosti by sa výškové budovy mali stavať v oblastiach na to určených a tiež by nemali stáť samostatne, ale mali by tvoriť ucelenú štvrť.

Príkladom takejto plánovanej modernej štvrte je aj projekt v blízkosti novej štvrte Eurovea pri dunajskom nábreží, ktorý počíta aj s dvojicou 135 metrov vysokých polyfunkčných budov pri existujúcej výškovej budove Tower 115. Tieto budovy budú vzdialene pripomínať zničené "dvojičky" v New Yorku World Trade Center. Názov projektu je Panorama City a na jar roka 2007 sa malo začať vo výstavbe. Finančná kríza však stavbu ovplyvnila: zahájenie sa posunulo a je pravdepodobné, že i samotný projekt prejde úpravami[1].

Nové mestské štvrte

V Bratislave prebieha výstavba viacerých nových moderných mestských štvrtí, predovšetkým na dunajskom nábreží a v jeho okolí.

Pri Parku kultúry a oddychu je vo výstavbe štvrť River Park, ktorá je pokračovaním historického centra smerom k PKO a má obsahovať zaujímavú a modernú architektúru a množstvo novej zelene.

Írska spoločnosť Ballymore Properties začala v roku 2006 na dunajskom nábreží stavať novú modernú mestskú štvrť s názvom Eurovea, ktorá má byť dokončená v roku 2009 a má obsahovať obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový hotel, reštaurácie, kancelárie a luxusné byty.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam parkov v Bratislave

V Bratislave sa nachádza niekoľko parkov a v okolí lesy Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad Železná studienka alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Kráľa, založený v rokoch 17741776, čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.

Zábava[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov. Medzi študentmi sú populárne napríklad pravidelné „oldies“ diskotéky, ktoré sa konajú každý mesiac v jednom z vysokoškolských klubov, ako aj každoročné vonkajšie akcie v Mlynskej doline.

Hlavné námestie počas Silvestrovských osláv v roku 2006

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Tanečná skupina Shigou Bou-No-Te z Japonska

Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoročne usporadúva Slovenská filharmónia a tiež aj Bratislavský filmový festival. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovačné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Bratislavské silvestrovské oslavy, počas ktorých sa Bratislava premení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín. Raz ročne sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom Bratislava pre všetkých. Od roku 2008 sa tu koná festival Bratislavský majáles. Medzi známe podujatia patrí aj pivný festival Junifest. Raz za rok sa koná podujatie Noc múzeí a galérií, kedy je možné navštíviť bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci.

Kulinárske špeciality[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Schöne Náciho na Sedlárskej ulici pri cukrárni Mayer
Prešporáčik
„Čumil“ na Panskej ulici

V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Američania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maďari a Česi. V poslednom období začína byť limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badateľný predovšetkým v sektore štvor a päťhviezdičkových hotelov. Zvlášť veľký počet zahraničných návštevníkov sa v Bratislave nachádza počas konca roka vďaka tradičným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ľudí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám.

Pre turistov je k dispozícii aj vyhliadkové vozidlo s názvom „Prešporáčik“, ktorým je možné previezť sa priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.

Bratislava na podporu turizmu používa špeciálne turistické logo a slogan „Little Big City“ (Malé veľké mesto), mestskou farbou je červená. V meste premávajú aj vozidlá MHD s týmto logom a sloganom[2] , pričom ich počet pribúda, časom by tento reklamný náter mali mať všetky vozidlá MHD.

V roku 2006 mala Bratislava 77 komerčných ubytovacích zariadení, z toho 45 hotelov s celkovou kapacitou 9940 lôžok. Prenocovalo tu 686 201 návštevníkov, z čoho 454 870 bolo zo zahraničia. Celkovo tu návštevníci prespali 1 379 931 krát[3].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KRÁKOVÁ, Dorota. Kríza zníži plánované mrakodrapy [online]. sme.sk, 6. 3. 2009, [cit. 2011-05-12]. Dostupné online.
  2. Banskobystrická Karosa #4399 [online]. imhd.zoznam.sk, 7. 3. 2006, [cit. 2011-05-11]. Dostupné online.
  3. VAJDA, PhDr. Milan. Turistická sezóna v Bratislave [online]. bratislava.sk, 29. 5. 2007, [cit. 2011-05-11]. Dostupné online.