Kurská magnetická anomália

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kurská magnetická anomália (rus. Курская магнитная аномалия) často označovaná skratkou KMA je oblasť v Ruskej federácii, čiastočne na východnej Ukrajine, bohatá na železnú rudu. Zaberá časti Kurskej, Belgorodskej, a Oriolskej a Voronežskej oblasti. Samotná kurská panva presahuje aj do ďalších oblastí a zaberá asi 160 000 km2. Ložiská sa nachádzajú v línii dlhej asi 850 a širokej približne 40 – 100 km. Južne pokračuje do obdobných ložísk pri Kremenčugu a ďalej až do oblasti krivojrožskskej rudnej zóny[1] Kurská magnetická anomália je najväčšou magnetickou anomáliou zaznamenanou na Zemi[2].

Bola objavená už v 18. storočí pri mapovaní oblasti Petrom Inochodcevom. Významné ložiská železných rúd však boli objavené až v 20. a 30. rokoch 20. storočia pod vedením Ivana Gubkina. Cieľom tohto výskumu bola pôvodne ropa.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Kurská magnetická anomália sa nachádza v prekambrickom Voronežskom masíve. Väčšina jeho prekambrických hornín je na ňom hlboko pochovaná, jeho východná časť však vychádza na povrch v doline rieky Don. Kurská skupina geologicky zodpovedá horninám Krivojrožskej skupiny, je však intenzívnejšie metamorfovaná. Na zvrásnené prekambické horniny nasadaju na severe horniny devónu, na juhu karbónu v strede oblasti jurské sedimenty.

Rudné polohy reprezentujú železné kvarcity, ktoré tvoria strednú formáciu, obklopené kryštalickými bridlicami, rulami, polohami vápencov a granitoidných intrúzií vrchnej a spodnej formácie. Vrchnú formáciu tvoria diskordantne nasadajúce fylity, zlepence a vápence. Horizonty na rudu bohatých hornín sú asi 200 m hrubé a nachádzajú sa od 30 do 350 m pod povrchom. V ich podloží možno nájsť premenené pieskovce, fylity a svory, ruly a migmatity spodnej formácie. Celá oblasť je intenzívne zvrásnená a postihnutá zlomovou tektonikou[3]. Najvýznamnejšími rudami sú magnetit, hematit a siderit. Ruda obsahuje priemerne od 26 do 46 % železa. V regióne sa podľa dnešných predstáv nachádza asi 25 Mt stredne kvalitnej rudy s obsahom Fe 32-37 % a 30 Mt rúd s obsahom 52-66 % Fe. Bilančné zásoby sú odhadované na 40 miliárd ton[4]. Situované sú v dvoch rovnobežných SZ – JV sa tiahnúcich pruhoch. Východný 1 – 60 km široký pás sa tiahne asi 400 km medzi mestami Valujky na juhovýchod k Starému Oskolu, Ščigrám a východne od Kurska k mestu Oriol. Západný pás je asi 600 km dlhý a 2 – 40 km široký, tiahne sa od mesta Volčansk na juh k Belgorodu, Lgovu a západne od Kurska k Boljatinu na severe.

Ťažba[upraviť | upraviť zdroj]

Ložiská železných rúd, geneticky zaraďované medzi páskované železné rudy, boli objevené 7. apríla 1923 v blízkosti mesta Ščigry v hĺbke 167 metrov. V roku 1935 sa začalo s výstavbou prvých overovacích štôl. Prieskumná ťažba následne prebiehala iba hlbinným spôsobom, v decembri bolo vyťažených prvých 35 ton rudy. V 40. a začiatkom 50. rokov prieskum pokračoval. Bola odkrytá väčšina povrchových banských diel. Prvý kombinát na úpravu rudy bol uvedený do prevádzky v roku 1956.

Územie Kurskej anomálie je rozdelené na niekoľko banských oblastí, niektoré z nich sa vymykajú administratívnemu deleniu sú to: Lebedinská, Michailovská, Stojlenská, Korobkovská, Jakovlevská, Pogremecká, Novojaltijská a Boľšetroická železnorudná oblasť. Významnými banskými a spracovateľskými mestami sú tu Gubkin, Železnogorsk, Starij Oskol, Stroiteľ, Šebekino, Dimitrovsk a ďalšie. Ruda sa tu ťaží prevažne povrchovým spôsobom (napr. v Stojlenskej, Lebedinskej a Michajlovskej rudnej oblasti) zatiaľ čo v iných (napr. Korobkovká rudná oblasť) sa ťaží banským spôsobom.

Najväčším povrchovým lomom Kurksej megnetickej anomálie je v súčasnosti Lebedinskij, medzi mestami Gubkin a Starij Oskol. Má hĺbku 350 metrov (z toho takmer 150 pod úrovňou mora), od roku 1971 tu bola vyťažená viac než miliarda ton železnej rudy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Smirnov, V.I, 1983: Geologie ložisek nerostných surovin. SNTL, Praha, 625 s.
  2. Taylor, P.T., von Frese, R.R.B., Kim, H.R., 2003: Results of a comparison between Ørsted and Magsat anomaly fields over the region of Kursk magnetic anomaly. (Abstract) Proceedings of the 3rd International ØRSTED Science Team Meeting (Danish Meteorological Institute): 47–50
  3. Zitzmann, A., 1977: The iron ore deposits of the western U.S.S.R. in Zitzmann, A., (editor), The iron ore deposits of Europe and adjacent areas, Bundesanstalt fhr Geowissenschaften und Rohstoffe, Volume 1, Hannover, s. 373 – 379
  4. Očovský, Š. a kol., 1977, Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Obzor, Bratislava, s. 416-417

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kurská magnetická anomálie na českej Wikipédii.