Kvašov (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°04′11″S 18°13′34″V / 49.0696°S 18.2262°V / 49.0696; 18.2262
Kvašov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Púchov
Región Púchovský
Nadmorská výška 290 m n. m.
Súradnice 49°04′11″S 18°13′34″V / 49.0696°S 18.2262°V / 49.0696; 18.2262
Rozloha 7,47 km² (747 ha) [1]
Obyvateľstvo 666 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 89,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1354
Starosta Marián Pavlík[3] (SMER-SD)
PSČ 020 62 (pošta Horovce)
ŠÚJ 557501
EČV PU
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Kvašov č. 174, 020 62 Horovce
E-mailová adresa obec.kvasov@playmax.sk
Telefón 469 34 56
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kvašov je obec na Slovensku v Trenčianskom kraji v okrese Púchov.

Geografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Kvašov leží v severnej časti Bielych Karpát. V dolnej časti obce je kopec Ostrá Hora vysoký 492 m. n m. Najnižší bod územia je 290 m. n m., najvyšší bod je 635 metrov nad morom, sú to svahy vrchu Závlačná v severozápadnom výbežku územia. Na západ od obce sa nachádzajú susedné Mikušovce, Červený Kameň a Tuchyňa ktoré patria do okresu Ilava. Na juhu sa nachádza obec Horovce, na východe obec Dolná Breznica a na severe Lednica, kde sa nachádza zrúcanina hradu. Obcou preteká potok Suchlica.

Dejiny obce[upraviť | upraviť zdroj]

Starovek[upraviť | upraviť zdroj]

V chotári obce sa nachádzalo veľké hradisko na Ostrej Hore, ktoré patrí k významným objektom osídleným už v neskorej bronzovej dobe a staršej železnej dobe. Na Ostrej Hore sa doteraz našlo niekoľko kamenných a bronzových predmetov- osličky, ihlica s dvojkonickou hlavicou, kostené šidlo, ale aj malá hlinená plastika v tvare postavičky. Najstarší doklad o prítomnosti človeka na území Kvašova je, že tu ľudia žili už v neolite (3-4 tisíc rokov pred naším letopočtom). Bolo to v lokalite Starice a Hôrka. V mladšej dobe bronzovej (asi 1 000 rokov pred Kr.) sa zakladá opevnené hradisko na Ostrej Hore. Slovanské sídlisko z 8.9. storočia malo sídlo pod Ostrou Horou pri Majeri. Slovania toto územie neopustili ani po páde Veľkej Moravy.

Neskoršie dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá nepriama správa o Kvašove sa nachádza v zakladajúcej listine Červeného Kameňa z roku 1354, kde sa pri popise chotárnych častí sa spomínajú kvašovské lazy, pravdepodobne ide o osadu Močiare. Prvá písomná zmienka o Kvašove sa nachádza v donačnej listine vystavenej v Budíne 13. marca 1471 uhorským kráľom Matejom Korvinom, kde dáva za obnos 3 600 pražských grošov hrad Lednica a okolité dediny Felixovi Hnyedemu zo Sebyrzova. Medzi dedinami je uvedený aj Quazzow - Kvašov (listina sa nachádza v Maďarskom Krajinskom archíve pod signatúrou DL-17185).

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Elektrifikácia obce bola v roku 1949. Napojenie na autobusovú dopravu v roku 1954. Celá obec je plynofikovaná, obyvatelia sú zásobovaní vodou zo skupinových vodovodov alebo vlastných studní. Obec Kvašov nemá kanalizáciu. Obcou prechádza cesta 3.triedy do obce Lednica.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.