Kvašov (obec)
| Kvašov | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Púchov |
| Región | Púchovský |
| Nadmorská výška | 290 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 7,47 km² (747 ha) |
| Obyvateľstvo | 669 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 89,56 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1354 |
| Starosta | Boris Ondráško[2] (ĽS-HZDS, ND, SNS) |
| PSČ | 020 62 (pošta Horovce) |
| ŠÚJ | 557501 |
| EČV | PU |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
| Adresa obecného úradu |
Kvašov č. 174, 020 62 Horovce |
| E-mailová adresa | obec.kvasov@playmax.sk |
| Telefón | 469 34 56 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Kvašov je obec na Slovensku v Trenčianskom kraji v okrese Púchov.
Obsah |
Geografická charakteristika[upraviť]
Obec Kvašov leží v severnej časti Bielych Karpát. V dolnej časti obce je kopec Ostrá Hora vysoký 492 m. n m. Najnižší bod územia je 290 m. n m., najvyšší bod je 635 metrov nad morom, sú to svahy vrchu Závlačná v severozápadnom výbežku územia. Na západ od obce sa nachádzajú susedné Mikušovce, Červený Kameň a Tuchyňa ktoré patria do okresu Ilava. Na juhu sa nachádza obec Horovce, na východe obec Dolná Breznica a na severe Lednica, kde sa nachádza zrúcanina hradu. Obcou preteká potok Suchlica.
Dejiny obce[upraviť]
Starovek[upraviť]
V chotári obce sa nachádzalo veľké hradisko na Ostrej Hore, ktoré patrí k významným objektom osídleným už v neskorej bronzovej dobe a staršej železnej dobe. Na Ostrej Hore sa doteraz našlo niekoľko kamenných a bronzových predmetov- osličky, ihlica s dvojkonickou hlavicou, kostené šidlo, ale aj malá hlinená plastika v tvare postavičky. Najstarší doklad o prítomnosti človeka na území Kvašova je, že tu ľudia žili už v neolite (3-4 tisíc rokov pred naším letopočtom). Bolo to v lokalite Starice a Hôrka. V mladšej dobe bronzovej (asi 1 000 rokov pred Kr.) sa zakladá opevnené hradisko na Ostrej Hore. Slovanské sídlisko z 8. až 9. storočia malo sídlo pod Ostrou Horou pri Majeri. Slovania toto územie neopustili ani po páde Veľkej Moravy.
Neskoršie dejiny[upraviť]
Prvá nepriama správa o Kvašove sa nachádza v zakladajúcej listine Červeného Kameňa z roku 1354, kde sa pri popise chotárnych častí sa spomínajú kvašovské lazy, pravdepodobne ide o osadu Močiare. Prvá písomná zmienka o Kvašove sa nachádza v donačnej listine vystavenej v Budíne 13. marca 1471 uhorským kráľom Matejom Korvinom, kde dáva za obnos 3 600 pražských grošov hrad Lednica a okolité dediny Felixovi Hnyedemu zo Sebyrzova. Medzi dedinami je uvedený aj Quazzow - Kvašov (listina sa nachádza v Maďarskom Krajinskom archíve pod signatúrou DL-17185).
Súčasnosť[upraviť]
Infraštruktúra[upraviť]
Elektrifikácia obce bola v roku 1949. Napojenie na autobusovú dopravu v roku 1954. Celá obec je plynofikovaná, obyvatelia sú zásobovaní vodou zo skupinových vodovodov alebo vlastných studní. Obec Kvašov nemá kanalizáciu. Obcou prechádza cesta 3.triedy do obce Lednica.
Referencie[upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Boris Ondráško je v zozname. Dostupné online.
|
||||||||
