Kyjevsko-pečerská lavra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Pohľad z areálu lavry na Dneper

Kyjevsko-pečerská lavra alebo Kyjevsko-pečorská lavra alebo Pečerská/Pečorská lavra (ukr. Києво-Печерська лавра, rus. Киево-Печерская лавра) je pravoslávny monastiersky komplex v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Patrí k jeho architektonickým skvostom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Uspenský chrám v lavre (2000)

Monastier bol založený roku 1051 pustevníkmi Feodosijom a Antonijom za vlády Jaroslava Vladimiroviča na južnom okraji Kyjeva na vysokom brehu rieky Dneper. Stala sa centrom staroruskej kultúry a duchovného života Kyjevskej Rusi. V roku 1240 po dobytí Kyjeva mongolskými vojskami pod vedením Batuchána bola zničená. Neskôr ju obnovili, ale utrpela škody pri nájazdoch vojsk Zlatej Hordy či neskôr vojsk Krymského chanátu a poľsko-litovských vojsk. Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 15551556. V rokoch 1592 až 1688 patrila pod jurisdikciu Konstantinopolského patriarchátu, v rokoch 1699 až 1786 pod jurisdikciu Moskovského patriarchátu a od roku 1786 pod jurisdikciu kyjevského metropolitu. Ťažké časy zažil monastiersky komplex po komunistickom prevrate v roku 1917. V roku 1930 ho komunistická moc dala zatvoriť a komplex chátral. Veľké škody utrpel počas druhej svetovej vojny v rokoch 19411943. Po vojne prebehla rekonštrukcia a areál slúžil ako múzeum. V roku 1988 sa tu konala pravoslávna liturgia pri príležitosti tisícročia prijatia kresťanstva na Rusi (988).

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti patrí monastiersky komplex Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva). je sídlom metropolitu Volodymyra (Viktora Sobodana). Od roku 1990 je spolu s Chrámom svätej Sofie zapísaný do zoznamu UNESCO.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]