Kyselina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kyseliny (všeobecne často označované HA) alebo acidá sú tradične chemické zlúčeniny, ktorých vodný roztok má pH menšie ako 7,0. Táto definícia aproximuje modernú Brønstedovu-Lowryho definíciu, ktorá definuje kyselinu ako zlúčeninu schopnú poskytnúť vodíkový katión (H+) inej zlúčenine (ktorú nazývame zásada):

HA → H+ + A

alebo vo vodnom prostredí

HA + H2O → A + H3O+

Systémy a reakcie kyselín a zásad sú odlišné od redoxných reakcií, pretože v nich nedochádza k zmenám oxidačných čísel.

Každá kyselina obsahuje aspoň jeden atóm vodíka. Slovenský názov je odvodený od prvku kyslík a pochádza z čias, kedy sa mylne myslelo, že charakteristickým prvkom pre kyseliny je práve kyslík.

Existujú kyseliny tak anorganické (napr. kyselina sírová, kyselina chlorovodíková), ako aj kyseliny organické (napr. kyselina mravčia, kyselina maslová).

Vodné roztoky kyselín majú kyslú chuť a menia farbu niektorých organických farbív. Nositeľom kyslých vlastností je katión vodíka H+, ten s prítomnými farbivami reaguje, pričom v molekule farbiva nastávajú zmeny, ktoré sa prejavujú aj zmenou farby. Takáto zmena farby prezrádza prítomnosť kyseliny. V zásadach sa tieto farbivá sfarbujú inak.

Organické farbivá, ktorými zisťujeme prítomnosť kyselín alebo zásad, voláme indikátory.

Definícia kyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje niekoľko teórií definujúcich pojmy kyselina a zásada. V chémii sa niektoré látky označujú podľa týchto teórií ako Arrheniova kyselina, Brønstedova kyselina alebo Lewisova kyselina.

Arrheniova teória[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou teóriou je Arrheniova teória kyselín a zásad (1899), podľa ktorej sú kyseliny látky, ktoré vo vodnom roztoku odštepujú protón.

Brønstedtova teória[upraviť | upraviť zdroj]

Arrheniovu teóriu rozšíril Johannes Nicolaus Brønsted, vo svojej protolytickej teórii kyselín a zásad. Podľa tejto nie je kyselinou látka, ktorá je schopná odštepovať protón, t. j. vodíkový katión. Táto teória sa už nevzťahuje na vodné prostredie a akceptuje aj interakciu medzi látkou a rozpúšťadlom.

Lewisova teória[upraviť | upraviť zdroj]

Najvšeobecnejšou teóriou je Lewisova teória (1923), ktorá definuje kyselinu ako látku, ktorá má voľný elektrónový obal a je schopná prijať elektrón od zásady. Táto teória je veľmi užitočná, pretože sa vzťahuje aj na látky ktoré nemajú odštiepiteľný protón. Táto teória má najväčšie uplatnenie v organickej chémii.

Rozdelenie kyselín[upraviť | upraviť zdroj]

Anorganické kyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Kyslíkaté kyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov je odvodený z podstatného mena kyselina a z prídavného mena podľa príslušného anhydridu kyseliny.

Odvodzujeme ich od oxidov, ktoré voláme anhydridy kyselín. Od niektorých anhydridov odvodzujeme viacero kyselín. Na rozlíšenie spresňujeme názvy týchto kyselín tým, že počet atómov vodíka v ich molekule uvádzame s predponami utvorených z gréckych čísloviek, len pre kyselinu s jedným atómom vodíka sa číslovka zvyčajne vynecháva. Kyselina s dvoma atómami vodíka má predponu dihydrogen-, kyselina s tromi atómami vodíka trihydrogen-, so štyrmi atómami vodíka tetrahydrogen-, a s piatimi atómami vodíka pentahydrogen-.

Bezkyslíkaté kyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Bezkyslíkaté kyseliny sú vodné roztoky hydridov. Ich názov je zložený s podstatného mena kyselina a z prídavného mena utvoreného od názvu príslušného hydridu. Najdôležitejšie bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny vodíka s halogénmi- tzv. halogénovodíkové kyseliny

Peroxokyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Peroxokyseliny sú odvodené z kyslíkatých kyselín, v ktorých je kyslík substituovaný za peroxoskupinu (-OOH):

Tiokyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Tiokyseliny sú odvodené z kyslíkatých kyselín a majú kyslík substituovaný sírou:

Halogénkyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Halogénkyseliny sú odvodené z kyslíkatých kyselín, v ktorých je subsituovaná funkčná skupina -OH halogénom:

Amidokyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Amidokyseliny (amidy kyselín) sú odvodené z kyslíkatých kyselín, v ktorých je subsituovaná funkčná skupina -OH aminovou (-NH2):

Sýtnosť kyselín[upraviť | upraviť zdroj]

Sýtnosť kyseliny určujeme podľa počtu vodíkových iónov, ktoré sa z kyseliny môžu odštepovať.

Rozoznávame:

  • jednosýtne kyseliny - kyselina dusičná (HNO3), kyselina chlorovodíková (HCl)
  • dvojsýtne kyseliny - kyselina sírová (H2SO4), kyselina siričitá (H2SO3)
  • trojsýtne kyseliny - kyselina trihydrogenfosforečná (H3PO4)
  • viacsýtne kyseliny - kyselina tetrahydrogenkremičitá (H4SiO4)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]