Kyselina asparágová
| Kyselina asparágová | |||||||||||||||||||||||||
 |
|||||||||||||||||||||||||
 |
|||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | C4H7NO4 (HOOC-CH2CHNH2-COOH) |
||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 133,1 u | ||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 133,10 g/mol | ||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 270-271 °C | ||||||||||||||||||||||||
| Teplota rozkladu | 324 °C | ||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 1,660 g/cm³ (25 °C) | ||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 0,45 g/100 ml |
||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 617-45-8 (DL-izomér) 56-84-8 (L-izomér) 1783-96-6 (D-izomér) |
||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 200-291-6 | ||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | CI9097800 (DL-izomér) CI9098500 (L-izomér) CI9097500 (D-izomér) |
||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. |
|||||||||||||||||||||||||
Kyselina asparágová (skratka Asp alebo D) je biogénna aminokyselina. Obsahuje karboxylovú skupinu, je teda kyslá, polárna a hydrofilná. Karboxylový anión, soľ alebo ester kyseliny asparágovej sa nazýva aspartát.
Kyselina asparágová je súčasťou bielkovín, v procese proteosyntézy je kódovaná tripletmi GAU a GAC. Kyselina asparágová, presnejšie povedané karboxylová skupina v jej bočnom reťazci, je katalytickou skupinou tzv. aspartátových proteáz.
Okrem svojej úlohy v metabolizme je tiež substrátom pre mnoho biochemických pochodov, je intermediátom ureo-syntetického cyklu a jedným z hlavných substrátov pre syntézu purínových aj pyrimidínových báz. U rastlín a mikroorganizmov je tiež prekurzorom pri syntéze esenciálnych aminokyselín metionínu, treonínu, izoleucínu a lyzínu.
Ďalšia významná úloha kyseliny asparágovej je v tzv. malát-aspartátovom člnku, slede chemických reakcií, pri ktorých sa prenášajú redukčné ekvivalenty cez membránu mitochondrií.
Aspartát je spoločne s glutamátom, hlavný excitačný neurotransmiter mozgu a miechy. Z aspartátu tiež môže byť fixáciou dusíka syntetizovaná aminokyselina asparagín.
Obsah |
Biosyntéza a degradácia [upraviť]
Kyselina asparágová je neesenciálna aminokyselina, vzniká v jedinom kroku transamináciou oxalacetátu. Reakcia je zvratná, oxalacetát môže ďalej vstúpiť do Krebsovho cyklu, alebo môže byť použitý pri syntéze glukózy. Preto je aspartát považovaný za glukogénnu aminokyselinu.
Galéria [upraviť]
-
Štruktúrovaný vzorec Kyseliny L-asparágovej
-
Štruktúrovaný vzorec Kyseliny D-asparágovej
-
Biosyntéza asparagínu
-
Transaminácia oxalacetátu na aspartát
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina asparágová
Literatúra [upraviť]
- MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 4. vyd v ČR. Bratislava: H & H, 2002. ix, 872 s. ISBN 80-7319-013-3.
- MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 3. vyd v ČR. Bratislava: H & H, 2001. ix, 872 s. ISBN 80-7319-003-6.
- MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 2. vyd v ČR. Bratislava: H & H, 1996. ix, 872 s. ISBN 80-85787-38-5.
Zdroj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina asparagová na českej Wikipédii.
|
|
||||||||
