Kyselina chloristá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kyselina chloristá
Kyselina chloristá
Kyselina chloristá
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec HClO4
Vzhľad Bezfarebná kvapalina
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 100,46 g/mol
Teplota topenia −17 °C (azeotropická zmes)[1]
−112 °C (koncentrovaná)
Teplota varu 203 C (azeotropická zmes)[2]
Hustota 1.67 g/cm3
Bezpečnosť
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
3
3
OX
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7601-90-3
Číslo UN 1873
EINECS číslo 231-512-4
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
60% roztok kyseliny chloristej

Kyselina chloristá je anorganická zlúčenina so vzorcom HClO4. Táto bezfarebná zlúčenina je silnejšou kyselinou ako kyselina sírová a kyselina dusičná. Vyrába sa obvykle elektrochemickou oxidáciou chlorečnanov a komerčne sa distribuuje ako 70%-ný vodný roztok, ktorý je prakticky neobmedzene stály. Kyselina chloristá je vhodná na výrobu chloristanov, a to najmä chloristanu amónneho, ktorý je dôležitým raketovým palivom. Vo všeobecnosti je kyselina chloristá veľmi žieravá a ľahko tvorí potencionálne výbušné zmesi.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina chloristá sa priemyselne vyrába dvomi spôsobmi. Tradičná metóda využíva vysokú rozpustnosť chloristanu sodného (209 g/100 ml vody pri izbovej teplote). Spracovanie týchto roztokov s kyselinou chlórovodíkovou vytvára kyselinu chloristú, a vyzrážaný chlorid sodný v pevnej forme:

NaClO4 + HCl → NaCl + HClO4

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina chloristá je pri izbovej teplote olejovitá kvapalina bez zápachu, s hustotou 1,76 g/cm³. Čistá kyselina chloristá sa topí pri teplote −112 °C a rozkladá pri teplote 150°C pred dosiahnutím bodu varu. Koncentrovaná kyselina chloristá je veľmi hygroskopická a preto, keď ostane voľne na vzduchu, sa oslabuje tým, že absorbuje vodu z ovzdušia.

Dehydratácia kyseliny chloristej vytvára anhydrid oxidu chloristého, ktorý je ešte viac nebezpečný:[3]

2 HClO4 + P4O<aub>10 → Cl2O7 + "H2P4O11"

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina chloristá je superkyselina, ktorá je jednou z najsilnejších Brønsted-Lowryho kyselín. Jej pKa je -10.[4] Ostatné kyseliny nekoordinovaných aniónov ako sú kyselina fluórobórna a kyselina hexafluórofosforečná sú citlivé na hydrolýzu, kým kyselina chloristá nie.

Takisto sa používa na elektrolytické leštenie/leptanie hliníka, molybdénu a ostatných kovov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Safety data for concentrated perchloric acid, ca. 70% msds.chem.ox.ac.uk
  2. Handling of Perchloric acid ameslab.gov
  3. Inorganic chemistry. Translated by Mary Eagleson, William Brewer. San Diego : Academic Press, 2001. ISBN 0-12-352651-5. S. 464.
  4. SELLERS, Kathleen; WEEKS, Katherine; ALSOP, William R.. Perchlorate: environmental problems and solutions. [s.l.] : CRC Press, 2006. ISBN 0-8493-8081-2. S. 16.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Perchloric acid na anglickej Wikipédii.