Kysuce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kysuce sú región na severozápade Slovenska. Na západe hraničia s Českom a na severe s Poľskom.

Kraj sa nazýva podľa rieky Kysuca. Pohoria lemujú toky riek a ohraničujú tento kraj. Zo západu sú to Javorníky s najvyšším vrcholom Veľký Javorník (1 071 m n. m.), na severe Moravsko-sliezske Beskydy s najvyšším vrchom Veľkým Polomom (1 067 m n. m.). Z východu sú to Kysucké Beskydy s najvyšším vrcholom - symbolom Kysúc - Veľkou Račou vysokou 1 236 m n. m.. Časť južného územia pokrýva Kysucká vrchovina s najznámejším vrcholom Ľadonhora (999 m n. m.).

Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto Kysucké Nové Mesto, ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky Kysuca. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez Jablunkovský priesmyk do Tešína.

Okresy:

Mapa Kysúc

História[upraviť | upraviť zdroj]

Od kamennej doby po starovek[upraviť | upraviť zdroj]

  • Archeologické vykopávky na Kysuciach umožňujú predpokladať výskyt človeka na tomto území už v staršej kamennej dobe. Dokladajú to napríklad nálezy mamutích zubov a kostí srstnatého nosorožca a pratura v Krásne nad Kysucou a v Starej Bystrici, radiolaritové odštepy z Lysice a Krasnian od rieky Varínky, zlomok patinovanej pazúrikovej čepele z Nezbudskej Lúčky a odštep z Ochodnice.
  • Významným miestom pre archeológov je Koscelisko v Radoli. Odtiaľ pochádza sekerka a čepieľka z obsidiánu a rôzne iné úlomky, ktoré môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v eneolite, no aj iné nálezy zo skorších dôb.
  • Najväčšie opevnenie Kysúc vystaval ľud lužickej kultúry na vrchu Malý Vreten v chotári Oškerdy, ktorý leží v tesnej blízkosti Kysuckej brány. Nájdená keramika datuje hradisko do neskorej bronzovej doby, alebo na začiatok staršej železnej doby (8.-7. stor. pred n. l.).

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

  • Od 1. stor. n. l. chýba počas dlhého obdobia jediný doklad o pobyte človeka na Kysuciach a predpokladá sa, že územie opäť začali využívať až v 5. – 6. stor. prví Slovania.
  • Najstaršou priamou písomnou zmienkou o Kysuciach je Belova listina z roku 1244, ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „...terram quandam in confinio Polonia...KisZudcze...“. Táto ohraničuje veľký majetok medzi riekou Kysuca, riečkou Divinka a potokom Vranie. Je to v podstate územie neskoršieho budatínskeho panstva.
  • V Radoli boli objavené základy kostola pochádzajúceho približne z 13. stor. Z historických dokumentov sa dajú k tomuto kostolu priradiť iba údaje zo súpisu tzv. pápežských desiatkov z rokov 1332-1337, kedy radoľský farár Peter odvádzal 6 grošov a jeho fara bola vtedy jedinou na Kysuciach. Listinou z roku 1244 udeľuje uhorský kráľ Belo IV. Bohumírovi, synovi Sebeslavovmu územie na západ od Kysuce až po poľské hranice na severe a po potok Vranie na juhu. Jadrom tohto územia bolo už v roku 1254 mestečko Jačatín, doložené ako mýtna stanica roku 1321 a ako osada prerastajúca v mesto roku 1325 – dnešné Kysucké Nové Mesto.
  • Z roku 1325 pochádza prvá písomná zmienka o obci Krásno nad Kysucou - najstaršej obci na severe Kysúc. V 15. až 16. storočí patrila obec do farnosti Radoľa, neskôr do farnosti Kysucké Nové Mesto. V 70. až 80. rokoch 18. storočia patrila obec do farnosti Stará Bystrica. Až v roku 1788 vznikla v Krásne nad Kysucou samostatná farnosť s filiálkou v Zborove nad Bystricou. Krásno nad Kysucou má v súčasnosti štatút mesta.

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

  • Z obdobia novoveku pochádza veľké opevnenie – Šance pri Mostoch u Jablunkova.
  • V roku 1535 sa prvýkrát uvádza nová osada Klubina, prvá lokalita na Kysuciach, založená na základe valašského práva. V metácií Strečna, Bytče a Starého hradu z roku 1540 sa spomínajú vrchy Zborov, Diedova a Blasovicz.
  • Prvá určitá správa o Čadci sa nachádza v spore o uhorsko-sliezske hranice z roku 1565, z ktorej vyplýva, že ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). V urbári budatínskeho panstva z roku 1572 sa spomína pod názvom „Wes Cziatcza“, ktorá mala valašské šoltýstvo, 2 sedliacke a jednu želiarsku usadlosť.
  • V urbári z roku 1572 je okrem Čadce prvýkrát v písomných dokladoch uvedené aj Lopušné. V roku 1578 sa uvádza, že privilegovaní Valasi sú usadení aj vo Vadičove. Už v 80. rokoch 16. stor. viaceré valašské salaše chorvarky sústredené na miestach Ochodnica, Bystrica, Oščadnica, Zborov, Kalinov, Svrčinovec, Javorské sa zmenili na dediny, resp. kopanice.
  • V 2. polovici 16. stor. vznikli na valašskom práve osady Dunajov, Ochodnica a Stará Bystrica
  • Najstaršou osadou založenou už na kopaničiarskom práve bola Turzovka. Vznikla na bytčianskom panstve Turzovcov a začala sa stavať už koncom 16. stor. Prvýkrát sa spomína v roku 1601.
  • K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: Olešná, Vysoká nad Kysucou (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada Makov) spomínané v roku 1619. Lodno, Horelica, Raková, Svrčinovec a Staškov prvýkrát písomne uvedený v roku 1640. V roku 1641 sa uvádza osada Oščadnica. V 1. polovici 17. stor. mali vzniknúť ešte osady Podvysoká (okolo roku 1625), Podjavorské (okolo roku 1638) a Skalité (okolo roku 1648).
  • Ako úplne nové sídlisko uvádza urbár Novú Bystricu v roku 1662. Zborov, Pažite i Zákopčie, sa tu ako dediny uvádzajú prvýkrát.
  • Kopaničiarska Radôstka i Lutiše boli postavené obyvateľmi zo Starej Bystrice okolo polovice 17. stor. Čierne sa v roku 1662 spomína taktiež ako úplne nová osada.
  • V roku 1696 vznikla nová dedina Riečnica, ktorej usadlosti si rozdelili Löwenburgovci v roku 1713. V deľbe a určení hraníc Riečnice sa v hraniciach Novej Bystrice uvádza aj sídlisko Vychylovka, ktoré sa neskôr vyvinulo v samostatnú dedinu. Súčasťou Novej Bystrice bol aj „mons Havrjelka“ i „aqua Oselnicza“ pod ktorými vznikli neskôr kopanice obyvateľov Starej i Novej Bystrice. Ich spojením vznikla v roku 1950 obec Harvelka. V tom istom čase vznikali aj rozsiahle kopanice Turzovky, z ktorých len nedávno vznikli obce Klokočov, Korňa a Dlhá nad Kysucou.

Drotári[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: drotár

Chudoba na Kysuciach v 18. storočí nútila ľudí hľadať si iné zdroje obživy. Jedným z nich sa pre mnohých stalo práve drotárstvo. Drotári chodili po dedinách a drôtom spevňovali hlinené nádoby. Typickými nástrojmi drotára boli: drôt, kúsky plechu, kliešte, šidlo a kladivo. Hrnce jednoducho opletali drôtenou sieťkou, no neskôr si zaužívali aj komplikovanejšie metódy, ako nitovanie, letovanie a lepenie.

Sociálny a ekonomický rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

Chránená krajinná oblasť Kysuce poskytuje možnosti rozvoja turistiky a horského osídlenia, akými sú agroturistika, poľovníctvo, rybolov, skalolezenie a iné. Aj napriek možnostiam turizmu je región tradične chudobnejší. Obyvatelia žijúci v izolovaných dolinách, musia dochádzať za prácou do vzdialenejších centier. Už z obdobia socializmu je známa tradícia každodenného a časovo náročného dochádzania Kysučanov do uhoľných baní v okolí Ostravy. Po páde komunizmu nastal v regióne úpadok priemyselnej výroby. To na Kysuciach ešte viac prehĺbilo sociálnu krízu. Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu.

Výhodou Kysúc je blízkosť koridoru Košice-Žilina-Bratislava a Žilina-Ostrava. Po zotavení sa z hospodárskej stagnácie v 90-tych rokoch, možno očakávať oživenie Kysuckého regiónu.

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kysuce sú vyhľadávaným miestom milovníkov hôr a všetkého čo k nim patrí, či v zime, alebo v lete. Stredisko Snow paradise Veľká Rača Oščadnica patrí medzi najlepšie vybavené lyžiarske centrá na Slovensku, známe ako „raj lyžiarov“. Sú tu 3 sedačkové lanovky a pre bežkárov Kysucká lyžiarska magistrála. V lete zase lanová a bobová dráha, trampolíny, lezecká stena, a iné atrakcie.
  • Ďalšie centrum, či už zjazdového alebo bežeckého lyžovania je Makov. V tejto obci sú vytvorené výborné podmienky nielen technickým vybavením, ale najmä klímou, ktorá sa v oblasti Kasárne približuje podmienkam v Tatrách. Ďalšie strediská sú v Turzovke, Vysokej nad Kysucou, Klokočove a Kysuckom Novom Meste.
  • Územie Kysúc pretína množstvo kvalitne značených turistických chodníkov. Spája všetky strediská cestovného ruchu.
  • Kysucká cyklomagistrála prechádzajúca takmer celými Kysucami dáva možnosť pozrieť krásy krajiny a spoznať takmer všetky zaujímavosti a zvláštnosti tohto kraja.

Turistické zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ropný prameň v Korni
  • Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke. Je možné tu vidieť nielen šikovnosť našich starých otcov a pradedov pri stavaní dreveníc, ale najmä zachránené časti úzkokoľajnej lesnej železničky s jedinečným systémom prekonávania prevýšenia pomocou tzv. úvratí.
  • Kamenné gule v Milošovej (Megoňky) sú svetovou raritou a výnimočným prírodným úkazom. Ich záhadný pôvod doteraz nie je dostatočne vyjasnený a predpokladá sa, že boli vytvorené prírodnými silami na morskom dne.
  • Ropný prameň v Korni (prirodzený výtok ľahkej ropy). Pozoruhodný a jediný svojho druhu v strednej Európe. V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku. Vrty, uskutočnené začiatkom 20. st. dosiahli hĺbku 300 m, no ďalšia ťažba by bola nerentabilná. Obyvatelia obce používali ropu na svietenie a kúrenie.
  • Pútnicke miesto - Živčáková. 1. júna 1958 sa na vrchu Živčák nad Turzovkou horárovi M. Lašutovi zjavila Panna Mária. Dodnes je pre veriacich vyhľadávaným miestom pokoja s malým kostolíkom a uzdravujúcou vodou.

Iné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • V rokoch 1983 - 1989 bola vybudovaná vodárenská nádrž Nová Bystrica. Tvorí najrozsiahlejšiu vodnú plochu na Kysuciach s rozlohou 180 ha. Výstavbou boli zatopené obce Harvelka a Riečnica. Z Riečnice sa zachoval len kostol. V súčasnosti zásobuje vodou región Kysuce a Žilinu.
  • Najstarší brest hrabolistý na Slovensku je v Makove na Kopaniciach.
  • „Pán svetla“ - Imrich Dotčár z Vysokej nad Kysucou odišiel ako mladý drotársky učeň do Ruska, aby sa naučil remeslu. Po čase si otvoril dielňu a zbohatol. Zanechal drotárstvo a pustil sa do podnikania s petrolejom. V Samare získal zákazku na výstavbu mestského osvetlenia a kúpil niekoľko ropných prameňov v Rusku. Veľkorysý Kysučan poskytoval Samarčanom hodinu svetla zadarmo a tak ho vďační občania mesta začali prezývať „pán svetla“.
  • V Čadci vyvierajú dva minerálne pramene a to Vojtovský a Bukovský prameň (sírovodíkový).
  • v regióne od októbra 2011 pôsobí amatérsky UFO klub Kysuce

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Palárik – dramatik a publicista, narodil sa na Rakovej.
  • Jozef Króner – filmový, divadelný a televízny herec, narodil sa na Staškove.
  • Rudolf Jašík – prozaik , básnik a publicista, narodil sa v Turzovke.
  • Miroslav Cipár – maliar, grafik a ilustrátor, narodil sa vo Vysokej nad Kysucou
  • Eugene Cernan – bývalý americký astronaut, jeho starí rodičia pochádzali z Vysokej nad Kysucou.
  • Ondrej Zimka – výtvarník, narodil sa v Turzovke.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]