Kysucko-oravská lesná železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kysucko-oravská lesná železnica
Rušeň U45.9 vyrobený firmou MÁV v roku 1916. Rušeň slúžil od roku 1916 na oravskej lesnej železnici, po oprave bol v prevádzke HLÚŽ do roku 1999. V zime 2007 bola lokomotíva prevezená na opravu do Vrútok
Rušeň U45.9 vyrobený firmou MÁV v roku 1916. Rušeň slúžil od roku 1916 na oravskej lesnej železnici, po oprave bol v prevádzke HLÚŽ do roku 1999. V zime 2007 bola lokomotíva prevezená na opravu do Vrútok
Základné informácie
Prevádzkovateľ Historická lesná úvraťová železnica a Oravská lesná železnica
Dĺžka 61 km hlavná trať + 49 km odbočky
Parametre trate
Rozchod 760 mm
Počet koľají 1
Min. radius 50 m (výnimka 40 m v km 28,4)[1]
Max. sklon 73 ‰[1]
Max. rýchlosť 15 km/h
Priebeh trate
Unknown route-map component "exKDSTa"
0,0 Oščadnica Píla
BSicon .svgBSicon exABZlf.svgBSicon exSTRlg.svg 10,0 Klubina
BSicon .svgBSicon exSTR.svgBSicon exABZlf.svg Horáreň Klubina
BSicon .svgBSicon exSTR.svgBSicon exKDSTe.svg Za blatom
BSicon exSTRrg.svgBSicon exABZrf.svgBSicon .svg 16,0 odb. Skriželné
BSicon exKDSTe.svgBSicon exSTR.svgBSicon .svg Horáreň Skriželné
BSicon exSTRrg.svgBSicon exABZrf.svgBSicon .svg 20,4
BSicon exABZlf.svgBSicon exSTR.svgBSicon .svg Horáreň Harvelka
BSicon exKDSTe.svgBSicon exSTR.svgBSicon .svg Podháj
BSicon .svgBSicon exABZlf.svgBSicon exSTRlg.svg 25,2
BSicon .svgBSicon exSTR.svgBSicon exKDSTe.svg Rýcerky Belan
Unknown route-map component "KDSTxa"
25,4 Vychylovka
Unknown route-map component "KBFr"
29,024 St. Chmúra
Unknown route-map component "STRsl"
Unknown route-map component "STRsr"
Unknown route-map component "STRsl"
BSicon .svgBSicon ABZl+l.svgBSicon ÜSTq.svg 25,82 Výhyba Sedlo Beskyd
Unknown route-map component "KDSTxe"
23,23 St. Tanečník
BSicon .svgBSicon exSTR.svgBSicon exKDSTa.svg odb. Vysoká Magura
BSicon .svgBSicon exABZrg.svgBSicon exSTRrf.svg 21,4
BSicon .svgBSicon exSTR.svgBSicon exKDSTa.svg odb. Úšust I.
BSicon .svgBSicon exABZrg.svgBSicon exSTRrf.svg 19,9
BSicon exKDSTa.svgBSicon exSTR.svgBSicon .svg Horný Mlyn -Podrusnáčka
BSicon exSTRlf.svgBSicon exABZlg.svgBSicon .svg 17,5
BSicon .svgBSicon exABZrg.svgBSicon exSTRlg.svg 13,0
BSicon .svgBSicon exSTR.svgBSicon exKDSTe.svg Parná píla
BSicon .svgBSicon exSTR.svgBSicon exKDSTa.svg Furandová
BSicon .svgBSicon exSTR.svgBSicon exDST.svg Ďaďový Bor
BSicon .svgBSicon exABZrg.svgBSicon exSTRrf.svg 4,6 Krušetnica
Unknown route-map component "exKDSTe"
0,0 Lokca

Kysucko-oravská lesná železnica bola úvraťová železnica patriaca medzi najvýznamnejšie lesné železničné trate na Slovensku. Vznikla v roku 1926 dobudovaním spojovacieho úvraťového medzi existujúcou Kysuckou lesnou železnicou (OščadnicaChmúra) a Oravskou lesnou železnicou (LokcaErdútka). Spojenie vzniklo výstavbou spojovacej trate na úseku Erdútka – Chmúra. Po spojení dosiahla celková dĺžka trate vyše 110 km, z toho 61 km hlavnej trate, zvyšok tvorili odbočky. Od roku 1991 je ako technická pamiatka vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Kysucká lesná železnica[upraviť | upraviť zdroj]

Kysucká lesná železnica viedla Bystrickou dolinu a spájala Krásno nad Kysucou (Oščadnicu) s dolinou Chmúra v chotári obce Nová Bystrica, časť Vychylovka. Postavila ju rakúska firma Aktiengesellschaft fūr Mühlen und Holzindustrie a mala dĺžku 29 km.

Oravská lesná železnica[upraviť | upraviť zdroj]

Oravskú lesnú železnicu postavil Oravský komposesorát. Hlavná trasa mala dĺžku 22,6 km, viedla z drevoskladu v Lokci a končila v chotári obce Erdútka (dnes Oravská Lesná).

Spojovací úsek[upraviť | upraviť zdroj]

Kysucko-oravská lesná železnica po prepojení v roku 1926

Doprava dreva z Lokce do Kráľovian sa však musela uskutočňovať plťami alebo povozmi čím sa cena dreva predražovala. Preto Oravský komposesorát v rokoch 1925 – 1926 vybudoval spojovaciu železnicu s dĺžkou 10,5 km, ktorá spojovala oravskú a kysuckú lesnú železnicu. Trať viedla z lokality Gontikula do Chmúry pričom najvyšší bod 939 metrov dosiahla v sedle Beskydu. Náročný bol najmä úsek na Kysuckej strane, kde trať prekonáva na krátkej vzdialenosti (vzdušnou čiarou 1,5 km) prevýšenie 217 metrov. Projektant (ružomberská firma Dipl. Ing E. a L. Gál) problém vyriešila vložením 3 hrotových úvratí do trate, ďalšie dve vznikli v staniciach Chmúra a Beskyd-sedlo. V úvratiach vlak menil smer jazdy, lokomotíva súpravu striedavo tlačila a ťahala (rušeň bol umiestnený spravidla v strede vlaku).

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Po vybudovaní spojovacieho úseku bola dĺžka hlavnej trate z Krásna nad Kysucou do Lokce 61 km. Na hlavnú trať naväzovali početné odbočky, ktoré umožňovali ťažbu dreva v menších dolinách. Spolu s nimi mala kysucko-oravská lesná železnica v čase najväčšieho rozmachu koncom 20-tych rokov dĺžku 110 km.

Železnica slúžila prakticky výlučne na dopravu dreva. Pohon zabezpečovali parné lokomotívy vyrobené lokomotívkami MÁV, Henschel, Orenstein und Kopel, ČKD, Kraus a ďalšími. Začiatkom 60-tych rokov ich plne nahradili motorové rušne výrobcov Deutz, Stavostroj či Rába Györ. V úseku Oščadnica – Chmúra bola maximálna povolená rýchlosť 12 km/h, v úseku Chmúra – Gontkula 8 km/h, a v úseku Gontkula – Lokca 15 km/h.

V zime 1945 trať poškodili partizáni, ktorí chceli zabrániť jej využitiu okupačnými jednotkami fašistického Nemecka [2].

Organizácia prevádzky bola až do roku 1949 rozdelená dve časti: správa kysuckého úseku (Oščadnica – Chmúra) mala sídlo v Starej Bystrici, správa pôvodnej oravskej časti sa nachádzala v Lokci; neskôr bola presunutá do Zákamenneho. Po majetkovom zlúčení oboch častí 1949 správa celej KOLŽ sídlila v Zákamennom, kde sa nachádzali aj hlavné dielne. Ďalšie depá boli v Oščadnici, Lokci a na Tanečníku.

Objem prepravy dreva Rok
1927 142121 m³
1956 160000 m³
1961 83531 m³
1966 53407 m³

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

Železnica bola z dôvodu nerentabilnosti zrušená, prevádzka bola oficiálne zrušená v roku 1971. Väčšina trate bola demontovaná a časť koľajových vozidiel bola zošrotovaná.

Obnova[upraviť | upraviť zdroj]

Snahy obnoviť prevádzku na spojovacej časti železnice siahajú do 80. rokov. Aktivity vyvíjajú Kysucké múzeum, Oravské múzeum ako aj občianske združenie KRÚŽOK a ďalšie subjekty. V roku 2007 bola spojovacia časť rekonštruovaná a prakticky prevádzkyschopná, avšak úvraťová časť verejnosti sprístupnená nie je. Múzejnú prevádzku zabezpečuje Kysucké múzeum na kysuckom úseku (pod názvom „Historická lesná úvraťová železnica“), na oravskom Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava (pod názvom „Oravská lesná železnica“). Dlhodobým plánom je sprístupniť celý spojovací úsek.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b PhDr. Ivan Žilinčík: Kysucko-oravská lesná železnica, NADATUR Praha, 1996
  2. ORAVSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA (www.oravamuzeum.sk)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°23′06″S 19°06′21″V / 49.385°S 19.10583°V / 49.385; 19.10583

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]