Kúrijný snem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kúrijný snem (lat. comitia curiata) bolo najstaršie zhromaždenie rímskych občanov v starovekom Ríme. Existoval už v období kráľovského Ríma a občania sa schádzali na sneme podľa tzv. kúrií (curia). Jednotlivé rodiny vytvárali rody, desať rodov tvorilo kúriu.

Kúrijný snem bol pomocným orgánom kráľa a prenášal rozhodnutia kráľa do rodov a rodín. V polovici 6. storočia pred Kr. bol kúrijný snem zatlačený do úzadia novým snemom, ktorý vytvoril šiesty rímsky kráľ Servius Tullius – stotinovým snemom, založenom na majetkovom cenze – občania boli rozdelení a schádzali sa podľa veľkosti majetku. Kúrijný snem si udržal rozhodovanie v rodových záležitostiach a niektorých mimoriadnych prípadoch (otcovražda).