Lúky (okres Púchov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°11′30″S 18°13′24″V / 49.191667°S 18.223333°V / 49.191667; 18.223333
Lúky
obec
Flag of Lúky.jpg
Vlajka
Lúky.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Púchov
Región Púchovský
Nadmorská výška 332 m n. m.
Súradnice 49°11′30″S 18°13′24″V / 49.191667°S 18.223333°V / 49.191667; 18.223333
Rozloha 7,74 km² (774 ha) [1]
Obyvateľstvo 906 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 117,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1471
Starosta Ing. Anton Hrebík[3] (SMER)
PSČ 020 53
ŠÚJ 513334
EČV PU
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad 020 53 Lúky
E-mailová adresa starosta@obecluky.sk
Telefón 042/4691501, mobil: 0905634433
Fax 042/4691589
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.obecluky.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Lúkyobec na Slovensku v okrese Púchov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Lúky sa nachádza v Trenčianskom kraji, na rozhraní Bielych Karpát a Javorníkov, v údolí rieky Biela voda, 12 km severozápadným smerom od okresného mesta Púchov a 8 km východným smerom od hraničného priechodu s Českou republikou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Osada, z ktorej vznikla terajšia obec, bola založená niekedy v prvej polovici 13. storočia počas osídlovania zákupným právom. Starý kostol sa uvádza k roku 1228 – tento rok je napísaný na medenej zástavke vo veži kostola. V roku 1241 poznačil miestnu históriu vpád Tatárov, ktorí vypálili kostolík – na jeho mieste stojí v obkolesení starých líp pamätný kríž. Podľa povesti obyvatelia naložili zvyšky kostola na voz ťahaný volmi a tam, kde sa voz zastavil, postavili nový kostol.

V 14. storočí sa osada Lúčky presunula ku kostolu na dolnom konci a nazvala sa Veľké Lúčky.

Prvá písomná zmienka o Lúkach pochádza z roku 1471 v listine kráľa Mateja Korvína, ktorou lednické panstvo daroval za vojenské zásluhy v bojoch proti Turkom Felixovi Šťastnému a Petrovi Hnedému. Ich názov bol vtedy Lúčky a Veľké Lúčky (LWCHKY, WELYKE LWCHKY). Kultúrna pamiatka – rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja bol postavený v 15.-tom storočí pravdepodobne s čiastočným pojatím staršej stavby do pôdorysu. V novembri 1430 prešlo obcou husitské vojsko, pred ktorým obyvatelia zamurovali zlaté kalichy v sakristii kostola. Ďalšia zmienka o obci pochádza z roku 1475. Po smrti Mateja Korvína si robili nárok na lednické panstvo, kam patrili dediny ležiace v dolinách potokov Lednica a Biela voda, Podmanickovci, hradní páni Považského hradu, známi ako lúpežní rytieri.

V roku 1504 získali na lednické panstvo dokonca donáciu, Lúky sa uvádzajú pod názvom Lúčka (LUCHKA), ale panstvo napokon nezískali. Od druhej polovice 16. storočia obec osídľovali Valasi, valašské etnikum prevládlo nad pôvodným obyvateľstvom o čom svedčí aj fakt, že sa v roku 1598 spomínajú pod názvom Valašské Lúky (LUKY WALACHORUM). O rok neskôr do dediny vtrhli Turci, ktorí vtedajšiemu katolíckemu farárovi Matejovi Garnovi ukradli bibliu.

Obcou prešli Turci ešte raz v roku 1663. Z púchovskej doliny odvliekli do otroctva okolo tisíc obyvateľov, medzi nimi manželku evanjelického kňaza Jakuba Petroveského. O dva roky neskôr získal svedecký dôkaz zemianky Anny Urbanovskej, že jeho ženu Turci sťali.

Od roku 1671 do roku 1706 patril kostol katolíkom, potom na rok opäť evanjelikom.

Od roku 1707 patrí kostol katolíckej cirkvi. Na konci 18. storočia tu stálo 129 domov, v ktorých bývalo 842 obyvateľov v 148 rodinách. V jednom dome bývalo teda okolo šiestich ľudí.

Na začiatku 19. storočia žilo v obci 953 obyvateľov. Prvá známa pečať, ktorú používala obec pochádza z roku 1872. Táto pečať sa stala aj predlohou erbu obce z roku 1993. Počet obyvateľov sa v roku 1869 znížil na 858 a do roku 1890, najmä vďaka cholere z roku 1876 klesol na 666. V roku 1872 si v obci postavili synagógu v orientálnom slohu židovskí obyvatelia – budova bola na konci 2. svetovej vojny vypálená ustupujúcimi nemeckými vojakmi. V roku 1942 žilo v obci 61 obyvateľov židovského pôvodu, ktorí boli počas holokaustu vyvraždení. Neďaleko železničnej stanice pri ceste do miestnej časti Dubková je upravený židovský cintorín. Dobrovoľný hasičský zbor bol založený 24. apríla 1892.

V prvej svetovej vojne zahynulo 12 obyvateľov. V roku 1937 bola daná do prevádzky železničná stanica Lúky pod Makytou na trati M. R. Štefánika Horní Lideč – Púchov. Železnicu otvoril minister Rudolf Bechyně.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sú zdravotné stredisko s jedným stálym lekárom pre obce Lúky, Lysá pod Makytou, Lazy pod Makytou, Záriečie, Mestečko a Vydrná, hasičská zbrojnica, obecná knižnica, materská škola, dom smútku a viacúčelová budova, v ktorej sídli obecný úrad a miestne kultúrne stredisko. Každoročne sa tu koná Stretnutie heligonkárov Púchovskej doliny a okolia. V auguste sa konáva Bartolomejský jarmok. V obci sú dva obchody s potravinami, služby a reštaurácia „NIVA“ s možnosťou stravovania. V obci je zavedená kanalizácia s čističkou odpadových vôd a benzínová čerpacia stanica. Medzi zaujímavosti patrí výskyt hudobného nástroja trombity, ktorú vyrábajú miestni obyvatelia. V obci sa narodili osobnosti Rudolf Klačko a Pavol Ihrisský.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Anton Hrebík je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]