Laco Novomeský

Laco Novomeský
slovenský politik, básnik, redaktor, novinár a publicista
Narodenie	27. december 1904 Budapešť, Maďarsko
Úmrtie	4. september 1976 (71 rokov) Bratislava, Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Laco Novomeský (celým menom Ladislav Novomeský) (* 27. december 1904, Budapešť – † 4. september 1976, Bratislava) bol slovenský komunistický politik, básnik, redaktor, novinár, publicista.

Písal aj pod pseudonymami: A. Krištof, Andrej Ogrod, Pavel Havran, Brkoslav, Gama, Gamma, n.gorod, N.Gorod, Pavel Hronec, Vacek, Xenon.

Život

Pochádzal z rodiny krajčíra Samuela Novomeského a Irmay rod. Príkopová. Rodičia sa presťahovali zo Senice do Budapešti. Do školy začal chodiť v Budapešti, neskôr pokračoval v Senici a na učiteľskom ústave v Modre, kde v roku 1923 zmaturoval. Začal pôsobiť ako učiteľ a zároveň sa ako externý poslucháč zapísal na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde ho zaujala literárna a politická činnosť. V roku 1925 vstúpil do Komunistickej strany, zanechal učiteľovanie, odišiel do Ostravy, kde sa stal redaktorom komunistických novín Pravda chudoby. V roku 1929 začal pracovať v redakcii Rudého práva v Prahe. Nasledujúce roky pracoval vo viacerých tlačových orgánov KSČ. Patril k avantgardnej skupine DAV. V roku 1939 sa presťahoval na Slovensko.

Bol jedným z popredných organizátorov SNP, členom V. ilegálneho vedenia KSS. Spoluzakladateľ a podpredseda povstaleckej SNR v Banskej Bystrici (1944). Člen predsedníctva ÚV KSS, povereník pre školstvo a osvetu. Po vojne bol na zjazde KSS v roku 1950 obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a v roku 1951 zatknutý. V roku 1954 bol odsúdený na 10 rokov väzenia. V tomto čase nemohol publikovať. V roku 1956 bol prepustený, do roku 1962 pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. V roku 1963 ho plne rehabilitovali. Presťahoval sa do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po sovietskej okupácii 21. augusta 1968 sa stal členom predsedníctva Ústredného výboru KSS, v tom istom roku aj predsedom Matice slovenskej. Od roku 1970 bol vážne chorý. Prispel k tzv. husákovskej „normalizácii“ na kultúrnom aj politickom poli.

Novomestský bol ženatý s Karlou Marešovou.

Tvorba

Prvé básne publikoval časopisecky (Vatra, Svojeť, Nový rod a i.). V tvorbe sa od začiatku stotožnil s proletárskou literatúrou. Svojim dielom ovplyvnil medzivojnový a povojnový vývin poézie na Slovensku. V 30. a 40. rokoch obohatil svoje básnické dielo o prvky poetizmu a symbolizmu. Okrem vlastnej básnickej tvorby sa venoval aj prekladom z ruskej literatúry (Boris Pasternak) a publicistike.

Vyznamenania

• 1964 – Národný umelec
• 1969 – Hrdina ČSSR
• 1964 a 1974 – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
• 1969 – laureát národnej ceny SSR
• 1969 – Leninov rad

Bol tiež vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Cenou Ľ. Štúra.

Dielo

Poézia

• 1927 – Nedeľa, zbierka básní
• 1932 – Romboid, zbierka básní, vyjadruje smútok nad sociálnymi protikladmi sveta
• 1939 – Svätý za dedinou, zbierka básní
• 1935 – Otvorené okná, zbierka básní
• 1949 – Pašovanou ceruzkou, zbierka básní
• 1963 – Vila Tereza, poéma
• 1963 – Do mesta 30 minút, poéma
• 1964 – Stamodtiaľ a iné, poéma
• 1964 – Nezbadaný svet
• 1966 – Dom, kde žijem, cyklus lyrických básní

Publicistika a eseje

• Laco Novomeský, Marx a slovenský národ, marec 1933
• 1949 – Výchova socialistikého pokolenia
• 1969 – Znejúce ozveny
• 1969 – Čestná povinnosť
• 1970 – Manifesty a protesty
• 1970 – Slávnosť istoty
• 1972 – Zväzky a záväzky
• 1971 – O Hviezdoslavovi
• 1971 – O literatúre
• 1974 – Nový duch novej školy

Preklady

• 1969 – Prebásnenie veršov v diele Borisa Pasternaka Doktor Živago

Pamiatky

• rodný dom v Budapešti, urna v panteóne na cint. v Slávičom údolí,
• Múzeum L. Novomestského v Senici
• Literárna pozostalosť v LAMS
• socha od J. Kulicha v Senici
• Ladislav Novomeský. Dokumentárny film pri príležitosti jeho 65. narodenín

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Laco Novomeský

Zdroj

• OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.