Lacrimosa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lacrimosa
Tilo Wolff.JPG
Základné informácie
Žáner(-re) Darkwave, Gothic metal, Classical
Pôsobenie 1990 – súčasnosť
Vydavateľstvá Hall of Sermon
Webstránka lacrimosa.ch

Lacrimosa je hudobný projekt, založený v roku 1990 Tilom Wolffom. Skupina sa už od svojho založenia radí medzi najznámejších zástupcov tvz. „Novej nemeckej kultúry smrti“ . Ako znak používa táto skupina harlekýna, ktorý sa objavil už na obale prvého nosiča.

História skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá demo-nahrávka s názvom „Clamor“ (lat. Nárek) sa objavila v roku 1990. Pretože Tilo Wolff nemohol presvedčiť žiadne hudobné vydavateľstvo, založil svoje vlastné s menom Hall of Sermon a vydal svoju prvú platňu „Angst“ (Strach).

Od roku 1994 patrí k Lacrimosse ako stály člen aj Fínka Anne Nurmi, ktorá stála pri zrode gothic rockovej skupiny Two Witches.

Najväčší hitparádový úspech Lacrimossi bola pieseň „Stolzes Herz“. Ďalší úspech dosiahla Lacrimosa v roku 1999 s albumom „Elodia“ ktorý sa tiež dostal do prvej desiatky. Lacrimosa usporadúva vypredané turné po Európe, Strednej aj Južnej Amerike. So svojou skladbou „Der Morgen danach“ sa Lacrimosa udržala štyri týždne na nemeckej oficiálnej hitparáde.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Meno pochádza z poslednej slohy kresťanskej liturgickej piesne Dies irae z 12. storočia, ktorá je súčasťou Rekviemu. Hovorí sa v ňom: „Lacrimosa dies illa'" , v slovenčine „Plačlivý je tento deň“ (lat.lacrima: „slza“, lacrimossus, „plačlivý“).

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Na debutovom albume „Angst“ sú použité minimalistické elektronické zvuky umožňujúce realizačné prostriedky Tila Wolffa. V podobnom duchu sú vytvorené aj nasledujúce albumy „Einsamkeit“ a „Satura“.

Od štvrtého albumu „Inferno“ je v Lacrimosse prítomná už aj Anne Nurmi. Od tej doby sa štýl neustále vyvíja. Inferno rovnako ako jeho predchodca Satura obsahuje rockové a metalové pasáže s elektrickými gitarami. V Inferne sa prvýkrát objavujú anglické texty, ale tiež klasické prvky v záverečnej skladbe „Der Kelch des Lebens“. Čo je štrnásťiminútová skladba v ktorej pôsobí symfonický orchester.

Nasledujúci album „Stille“ (nem. ticho) obsahuje hit „Stolzes Herz“, rovnako ako štvrťhodinovú skladbu s názvom „Die Straße der Zeit“. Táto skladba obsahuje rozsiahle chorálové pasáže, inštrumentálne vsuvky a dlhé gitarové sóla.

„Elodia“ patrí k najúspešnejším albumom Lacrimossi. Bola nahraná spolu s londýnskym symfonickým orchestrom. V prvej skladbe „Am Ende der Stille“ sa opakuje motív poslednej skladby predchádzajúceho albumu. Skrz tento počin dosiahol Tilo Wolff takmer cyklické prepojenie albumov. V tomto albume splývajú hranice medzi klasickou hudbou a metalom.

Album „Fassade“ do istej miery leží na troch pilieroch. Oba okrajové časti albumu (to znamená 1. a 3. časť) sú spolu hudobne úzko prepojené. Druhá, v strede ležiaca čast, vytvára pokojný protipól koncom albumu. Pripomenutiahodná je tiež skladba „Stumme Worte“, ktorá je založená len na Tilovom speve, klavíre a kvartetu.

„Echos“ (nem. ozveny) začínajú čisto klasickou „Kyrie“, prevzatou z Ordinarium Missae, pre chór a orchester. Tento album je tiež veľmi ovplyvnený elektronickou a industriálnou hudbou, čo je obzvlášť viditeľné na skladbe „Ein Hauch von Menschlichkeit".

Deviaty album skupiny Lacrimosa „Lichtgestalt“, veľkou mierou preberá klasickú orientaciu predchádzajúceho albumu, ale začína sa tiež obnovovať rockový prvok. Zvlášť je to zrejmé v prvej skladbe „Sapphire“, ktorá spočiatku začína pokojne, ale od druhej polovice prechádza na metal, rýchlosť hudby sa zvyšuje, nastupujú gitary a Wolffov hlas sa mení zo spevu na chrapot. Zostávajúce skladby predstavujú mix štýlov predchádzajúcich albumov.

V marci 2008 začali práce na novom albume Sehnsucht, ktorý vyšiel 8. mája 2009.

V roku 2012 vyšiel zatiaľ ich posledný album „Revolution“.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky albumy a DVD boli publikované vlastnou spoločnosťou Tilo Wolff, Hall of Sermon.

Albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Angst - 1991
  • Einsamkeit - 1992
  • Satura - 1993
  • Inferno - 1995
  • Stille - 1997
  • Elodia - 1999
  • Fassade - 2001
  • Echos - 2003
  • Lichtgestalt - 2005
  • Sehnsucht - 2009
  • Revolution - 2012

Albumy zo živých vystúpení[upraviť | upraviť zdroj]

  • Live (2 CD) - 1998
  • Lichtjahre (2 CD) - 2007

Single, demá a ext. play[upraviť | upraviť zdroj]

  • Clamor - 1990 (demo)
  • Alles Lüge - 1993 (EP)
  • Schakal CD - 1994
  • Stolzes Herz CD - 1996
  • Alleine zu Zweit CD - 1999
  • Der Morgen danach CD - 2001
  • Durch Nacht und Flut CD - 2002
  • Lichtgestalten - 2005 (EP)
  • The Party is Over - 2005
  • I Lost my Star - 2009
  • Feuer - 2009
  • Mandira Nabula - 2009
  • Sellador - 2010 (Club Promo)
  • Untitled - 2010 (Club Promo)
  • Morning Glory - 2013 (EP)
  • Heute Nacht - 2013 (EP)

Videografia[upraviť | upraviť zdroj]

VHS[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Clips 1993-1995 - 1995
  • Silent Clips - 1997

DVD[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Live History - 2000
  • Musikkurzfilme - 2005
  • Lichtjahre - 2007

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lacrimosa na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).