Ladislav Berčéni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ladislav Berčéni
Ladislav Berčéni

Narodenie 3. august 1689
Prešov, Slovensko
Úmrtie 9. január 1778 (88 rokov)
Luzancy, Francúzsko

Ladislav Berčéni (* 3. august 1689, Prešov – † 9. január 1778, Luzancy, Francúzsko) bol významný vojvodca uhorského pôvodu pôsobiaci najmä v službách Francúzska.[1]

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Ladislav Berčéni, ktorého priezvisko sa vyskytuje v podobe Bercsényi, Bercheny, Ladislas Ignace de Bercheny sa narodil v Prešove. Rodný dom Berčéniho stal na Hlavnej ulici v Prešove tam, kde je teraz postavený palác Klobušickovcov. Jeho otcom bol gróf Mikuláš Berčéni, významný uhorský aristokrat, cisársky generál a neskôr generalissimus povstaleckého vojska Františka II. Rákócziho. Matka, grófka Kristína Drugetova, bola dcérou cisárskeho generála Juraja Drugeta.[2]

Miesto kde stal v Prešove rodný dom maršala Berčéniho

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V galérii slávnych uhorských vojvodcov, má osobitné miesto Ladislav Berčéni. Na Slovensku len málokto vie, že práve on bol prvým a zároveň jediným hornouhorským rodákom, ktorý dosiahol hodnosť maršala Francúzska. Jeho životný príbeh je predmetom desiatok vedeckých štúdií, odborných článkov i monografii. Vo Francúzsku na počesť 200. výročia jeho úmrtia roku 1978 vydali poštovú známku s jeho portrétom. Rodák z Prešova nadanie na vojenstvo dostal do vienka. Jeho otec bol cisársky generál a neskôr generalissimus povstaleckého vojska Františka II. Rakócziho. Matka, zasa dcérou generála. Detstvo okrem Prešova prežil vo Vranove, Brunovciach a Tovarníkoch v niekdajšej Nitrianskej stolici. Po matkinej náhlej smrti 1691 žil u príbuzných v Hlohovci a od roku 1695 v Užhorode, kde ako desaťročný začal navštevovať jezuitské gymnázium. Po otcovom úteku do Poľska roku 1701 dvanásťročného Ladislava preložili na jezuitské gymnázium v Košiciach.

V roku 1703 sa chcel dostať k otcovi, no bol chytený a až do roku 1704 väznený ako vojnový zajatec. Generalissimus Berčéni ani knieža František II. Rákóczi nesplnili jeho túžbu stať sa vojakom. Musel sa najprv vzdelávať. Preto pokračoval v štúdiu, ktoré dokončil v Jagri a potom navštevoval univerzitu v Trnave.[3]

Odpoveď na otázku, aký vlastne bol Ladislav Berčéni, nie je jednoduchá, ale ani až tak zložitá. Jeho činy, jeho život sú svedectvom toho, že v mnohom ho možno považovať za úspešného hrdinu, ale zároveň sa nevyhol ani oscilácii k pólu antihrdinstva či falošného hrdinstva. Konkrétnym výrazom tejto je jeho účasť na svojvoľnej exekúcii turčianskych vyslancov na Onodskom sneme.

Z hľadiska vojenského Berčéniho husársky pluk pôsobil vo zväzku francúzskej armády v rokoch 1721 – 1791, čiže až do obdobia Veľkej francúzskej revolúcie. Majiteľmi a veliteľmi pluku sa po Ladislavovi Berčénim stali jeho synovia. V rokoch 1751 – 1762 plukovník Mikuláš František a v rokoch 1762 – 1791 generál František Anton. Podľa zistenia maďarského vojenského historika Jozsefa Zachara za sedem desaťročí slúžilo v pluku približne 2 750 mužov, z nich prinajmenej 634 malo uhorský pôvod.[4]

Vojenská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Povýšenia[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenské funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1708 - dôstojník kniežacej telesnej gardy
  • veliteľ husárskeho pluku
  • 1720 patent na zriadenie vlastného husárskeho pluku
  • hlavným inšpektorom husárskych vojsk francúzskej armády.
  • roku 1759, 70-ročný maršal Berčéni definitívne abdikoval na vojenskú službu a ďalšie dve desaťročia prežil vo svojom kaštieli v Luzancy.(Francúzsko) Tam aj 9. januára 1778 zomrel.

Udelené rady a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1720 mu kráľ udelil najvyššie francúzske vojenské vyznamenanie – rytiersky kríž Radu sv. Ľudovíta
  • v marci 1743 prevzal veliteľsky kríž Radu sv. Ľudovíta
  • 1753 udelenie veľkokríža Radu sv. Ľudovíta
  • maršalskú palicu so zlatými ľaliami mu 9. apríla 1758 vo Versailles osobne odovzdal kráľ Ľudovít XV.

Významné bitky[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1721 Berčéniho pluk bojoval na rôznych európskych bojiskách v rokoch (1733 – 1735), (1741 – 1748) a (1756 – 1763). Veliacou rečou pluku bola maďarčina, a nie francúzština.

Verejné a politické funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Plnil diplomatické poslania, zastupoval otca pri výkone funkcie hlavného župana Užskej stolice.[4]

Berčéniho 1. husársky pluk[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Peter Švorc a kolektív, Sprievodca po historickom Prešove. Universum, Prešov, 1997
  2. Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 93
  3. Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 94
  4. a b Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 96

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004,
  • Peter Švorc a kolektív. Sprievodca po historickom Prešove, vydalo: UNIVERSUM, 1997

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]