Ladislav Berčéni
| Ladislav Berčéni | |
 | |
| Narodenie | 3. august 1689 Prešov, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 9. január 1778 (88 rokov) Luzancy, Francúzsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ladislav Berčéni |
Gróf Ladislav Berčéni - Bercsényi de Székes (* 3. august 1689, Prešov – † 9. január 1778, Luzancy, Francúzsko) bol významný vojvodca uhorského pôvodu pôsobiaci najmä v službách Francúzska.[1]
Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]
Ladislav Berčéni, ktorého priezvisko sa vyskytuje v podobe Bercsényi, Bercheny, Ladislas Ignace de Bercheny (v matrike ako Ladislaus Ignatius Berzeni) sa narodil v Prešove. Rodný dom Berčéniho stal na Hlavnej ulici v Prešove tam, kde je teraz postavený palác Klobušickovcov. Jeho otcom bol gróf Mikuláš Berčéni, významný uhorský aristokrat, cisársky generál a neskôr generalissimus povstaleckého vojska Františka II. Rákócziho. Matka, grófka Kristína Drugetova, bola dcérou cisárskeho generála Juraja Drugeta.[2]
Život[upraviť | upraviť zdroj]
V galérii slávnych uhorských vojvodcov, má osobitné miesto Ladislav Berčéni. Na Slovensku len málokto vie, že práve on bol prvým a zároveň jediným hornouhorským rodákom, ktorý dosiahol hodnosť maršala Francúzska. Jeho životný príbeh je predmetom desiatok vedeckých štúdií, odborných článkov i monografii. Vo Francúzsku na počesť 200. výročia jeho úmrtia roku 1978 vydali poštovú známku s jeho portrétom. Rodák z Prešova nadanie na vojenstvo dostal do vienka. Jeho otec bol cisársky generál a neskôr generalissimus povstaleckého vojska Františka II. Rakócziho. Matka, zasa dcérou generála. Detstvo okrem Prešova prežil vo Vranove, Brunovciach a Tovarníkoch v niekdajšej Nitrianskej stolici. Po matkinej náhlej smrti 1691 žil u príbuzných v Hlohovci a od roku 1695 v Užhorode, kde ako desaťročný začal navštevovať jezuitské gymnázium. Po otcovom úteku do Poľska roku 1701 dvanásťročného Ladislava preložili na jezuitské gymnázium v Košiciach.
V roku 1703 sa chcel dostať k otcovi, no bol chytený a až do roku 1704 väznený ako vojnový zajatec. Generalissimus Berčéni ani knieža František II. Rákóczi nesplnili jeho túžbu stať sa vojakom. Musel sa najprv vzdelávať. Preto pokračoval v štúdiu, ktoré dokončil v Jagri a potom navštevoval univerzitu v Trnave.[3]
Odpoveď na otázku, aký vlastne bol Ladislav Berčéni, nie je jednoduchá, ale ani až tak zložitá. Jeho činy, jeho život sú svedectvom toho, že v mnohom ho možno považovať za úspešného hrdinu, ale zároveň sa nevyhol ani oscilácii k pólu antihrdinstva či falošného hrdinstva. Konkrétnym výrazom tejto je jeho účasť na svojvoľnej exekúcii turčianskych vyslancov na Onodskom sneme.
Z hľadiska vojenského Berčéniho husársky pluk pôsobil vo zväzku francúzskej armády v rokoch 1721 – 1791, čiže až do obdobia Veľkej francúzskej revolúcie. Majiteľmi a veliteľmi pluku sa po Ladislavovi Berčénim stali jeho synovia. V rokoch 1751 – 1762 plukovník Mikuláš František a v rokoch 1762 – 1791 generál František Anton. Podľa zistenia maďarského vojenského historika Jozsefa Zachara za sedem desaťročí slúžilo v pluku približne 2 750 mužov, z nich prinajmenej 634 malo uhorský pôvod.[4]
Vojenská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Povýšenia[upraviť | upraviť zdroj]
- 25. júl 1708 podporučík
- 3. augusta 1708 nadporučík
- 1711 kapitán
- 1712 podplukovník
- 1718 plukovník
- 1734 za hrdinstvo počas ťaženia v Porýni povýšený na brigadiera
- 1738 sa stal generálom jazdectva
- 2. mája 1744 ho kráľ povýšil na podmaršala
- 15. marca 1758 vymenovanie za maršala Francúzska
Vojenské funkcie[upraviť | upraviť zdroj]
- 1708 - dôstojník kniežacej telesnej gardy
- veliteľ husárskeho pluku
- 1720 patent na zriadenie vlastného husárskeho pluku
- hlavným inšpektorom husárskych vojsk francúzskej armády.
- roku 1759, 70-ročný maršal Berčéni definitívne abdikoval na vojenskú službu a ďalšie dve desaťročia prežil vo svojom kaštieli v Luzancy.(Francúzsko) Tam aj 9. januára 1778 zomrel.
Udelené rady a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]
- 1720 mu kráľ udelil najvyššie francúzske vojenské vyznamenanie – rytiersky kríž Radu sv. Ľudovíta
- v marci 1743 prevzal veliteľsky kríž Radu sv. Ľudovíta
- 1753 udelenie veľkokríža Radu sv. Ľudovíta
- maršalskú palicu so zlatými ľaliami mu 9. apríla 1758 vo Versailles osobne odovzdal kráľ Ľudovít XV.
Významné bitky[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1721 Berčéniho pluk bojoval na rôznych európskych bojiskách v rokoch (1733 – 1735), (1741 – 1748) a (1756 – 1763). Veliacou rečou pluku bola maďarčina, a nie francúzština.
Verejné a politické funkcie[upraviť | upraviť zdroj]
Plnil diplomatické poslania, zastupoval otca pri výkone funkcie hlavného župana Užskej stolice.[4]
Berčéniho 1. husársky pluk[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Peter Švorc a kolektív, Sprievodca po historickom Prešove. Universum, Prešov, 1997
- ↑ Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 93
- ↑ Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 94
- ↑ a b Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004, č. 5 str. 96
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Segeš, Vladimír : Z kuruckého kapitána maršal Francúzska. Gróf Ladislav Berčéni (Bercsényi, Bercheny). História revue 4, 2004,
- Peter Švorc a kolektív. Sprievodca po historickom Prešove, vydalo: UNIVERSUM, 1997
- Narodenie v matrike Prešov: https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-266-12318-179800-60?cc=1554443&wc=9PQ4-BZ3:107654301,112073701,112205301,950181401
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladislav Berčéni
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/Onod/12_Seges.pdf
- http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=2900 Vo víre mocenských zápasov (1526 - 1710)