Lakolit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lakolit

Lakolit je hypoabysálne magmatické teleso bochníkového alebo šošovkovitého tvaru, čiže plochá intrúzia (konkordantný plutón), ktorá prenikla medzi dve vrstvy usadených hornín. Pri vzniku tlak prenikajúcej magmy klenbovite dvíha nadložné vrstvy. S magmatickým ohniskom ho spája prívodný kanál. Lakolitom je napríklad vrch Oblík v Slanských vrchoch.

Termín lakolit po prvýkrát použil Grove Karl Gilbert pri štúdiu intrúzií dioritu v Henry Mountains v americkom Utahu približne v roku 1875.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]