Lamborghini Countach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lamborghini Countach
Výrobca Lamborghini
Produkcia 1974-1990 (2042 kusov)
Krajina pôvodu Sant'Agata Bolognese, Taliansko
Predchodca Lamborghini Miura
Nasledovník Lamborghini Diablo
Trieda superšportový automobil
Typ karosérie 2-miestne kupé, roadster
Usporiadanie motor uprostred, Zadný náhon RWD
Motor(y) V12 4.0 L (3929 cm3)
V12 4.8 L (4754 cm3)
V12 5.2 L (5167 cm3)
Prevodovka(y) 5-rýchlostná manuálna
Rázvor 2450 mm
Dĺžka 4140 mm
Šírka 2000 mm (približne)
Výška 1070 mm
Hmotnosť 980 - 1590 kg
Dizajnér Marcello Gandini od Bertone

Lamborghini Countach je superšportový automobil, ktorý v rokoch 19741990 vyrábala talianska automobilka Lamborghini. Vyrábal sa vo verzií kupé a bolo vyrobených niekoľko, dnes vzácnych kusov roadster. Countach je nástupcom Lamborghini Miura (1966-1972) a bol predstavený v roku 1971 na Ženevskom autosalóne.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo countach (vyslovuj "kuntáš") je v Piemontskej nárečovej taliančine pomenovanie alebo zvolanie na pekné dievča, dievča za ktorým sa každý otočí. Taktiež to môže znamenať "hej" alebo "jej", teda niečo ako citoslovcia nadšenia, krásy. Hovorí sa, že názov Countach vznikol náhodou, keď na autosalóne po odkrytí auta niekoľko ľudí zvolalo Countach. Názov modelu, pôvodne označovaného Lamborghini LP500, sa tak výnimočne zmenil na iný, než zaužívaný, keďže v ostatných prípadoch vždy automobilka použila meno býka - Aventador, Murciélago, Diablo... Označenie modelov LP (Longitudinale Posteriore = v preklade pozdĺžne uložený (motor)) označuje uloženie motora pozdĺžne.

Dizajn[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmerný spojler mal riešiť problémy so stabilitou
Model LP400
Vertikálne otváracie dvere si Lamborghini osvojilo

Na svoju dobu veľmi odvážny, no kritikou i zákazníkmi pozitívne prijatý dizajn navrhol dizajnér Marcello Gandini od Bertone. Práve v modeli Countach bolo prvýkrát použité prvky, charakteristické pre väčšinu nasledujúcich modelov Lamborghini, predovšetkým však vertikálne výklopné dvere. Tie boli síce prvý raz použité v roku 1968 pri modeli Alfa Romeo Carabo (dizajnérom bol práve Marcello Gandini) a neskôr na limitovanej verzií Alfa Romeo 33 Stradale, no Countach bol prvé produkčné vozidlo. Odvážny bol aj hranatý dizajn s ostrými prvkami.

Countach mal v prvom rade vyzerať rýchlo a moderne, hoci v konečnom dôsledku bola rýchla jazda s týmto vozidlom veľmi náročná. Ostré hrany karosérie spôsobovali výraznú náchylnosť na bočný vietor a veľký aerodynamický odpor (Cx až 0,44), ktorý spôsoboval výraznú nestabilitu jazdy pri rýchlostiach nad 200 km/h. Slabý prítlak spôsoboval nedostatočnú adhéziu prednej nápravy, na ktorý „trpel“ aj predchodca, model Miura. Požiadavka umiestnenia motora v strede, ktorý bol rovnako prebratý z Miury, si vyžiadala posunutie sedadiel čo najviac do prednej časti a cestujúci tak mali nohy až pod prednou kapotou.

Interiér bol pri pôvodnom koncepte LP500 ešte futuristickejší, než zovňajšok a obsahoval napríklad digitálny tachometer či škrupinové sedadlá. Väčšina z prvkov sa do produkčných modelov nedostala a namiesto toho vznikol na cenu auta pomerne lacne vyzerajúci interiér. Digitálne prístroje v tej dobe neboli na dostatočnej úrovni a pravdepodobne by trpeli častými poruchami, rovnako ako použité kúrenie či klimatizácia. Keďže dizajn nebol nijako prispôsobený praktickosti či jazdným vlastnostiam, museli byť vykonané rázne zmeny. Pri modeli LP400S pribudlo príplatkové krídlo, širšie pneumatiky s lepšou trakciou a menšie úpravy aerodynamiky. Problémy sa však zďaleka ani pri posledných modeloch nedali nazvať vyriešené. Aj napriek tomu, že Countach bol nepraktický, nepohodlný, nekvalitne vyrobený a vyžadoval si veľké jazdecké umenie, stal sa ikonou a túto pozíciu si držal až do príchodu Ferrari F40. Odpoveďou na túto výzvu bol však už model Diablo.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj nového modelu si vyžadovala potreba obmeny starnúcej Miury a Ferruccio Lamborghini preto zadal konštruktérom úlohu vytvoriť ľahký, superšportový automobil s vidlicovým dvanásťválcom uprostred. Auto malo jazdiť rýchlosťou 200 míľ za hodinu, teda malo pokoriť 320 km/h. Podvozok navrhol Paolo Stanzini, autor Maserati Tipo 61 Birdcage a dizajn prevzal do rúk opäť Marcello Gandini. Projektu pod pracovným názvom Progetto (Projekt) 112 šéfoval Paolo Stanzani, ktorý splnil konštrukčné požiadavky Lamborghiniho a výsledkom bol prototyp LP5000 (neskôr sa nazýval LP500, pravdepodobne kvôli Lamborghinimu, ktorý uprednostňoval trojčíslia). Pri modeli Countach bolo zaujímavé umiestnenie prevodovky medzi sedadlami, čo umožnilo lepšie rozložiť hmotnosť.

LP500[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý exemplár Countach-u

Stanzani umiestnil pozdĺžne do stredu vozidla motor V12 s objemom 4971 cm3, ktorý dosahoval výkon 440 koní pri 7500 ot./min. Prototyp predstavili v roku 1971 na autosalóne v Ženeve, kde po odkrytí prvý raz zaznelo slovo Countach. Žltý prototyp dizajnéra Marcella Gandiniho šokoval radikálnym, futuristickým, ale čistým dizajnom so spomínanými výklopnými dvermi a ostrými rysmi. To bolo po ladných a elegantných krivkách Miury naozaj odvážne, experimentovanie sa však Gandinimu vyplatilo a Countach rozdelil svet na dva tábory; jedni ho nenávideli, iní zas milovali. Veľkú pozornosť spôsobil aj interiér s digitálnymi prístrojmi, no tie Lamborghini použilo až pri modeli Aventador, teda o 40 rokov neskôr.

Bob Wallace, hlavný testovací jazdec, v snahe prekonať na prototype rýchlosť 300 km/h, vo vozidle takmer uhorel. Pôvodný motor bol zničený a preto bol nahradený tým z Miury, samotný prototyp bol však nakoniec zničený vo Veľkej Británií po náraze. Náraz bol testovací a ľahká jednoduchá karoséria mala problémy s odolnosťou. Posed sa ukázal taktiež ako nebezpečný, keďže deformácia prešla až za úroveň chodidiel vodiča. Neskôr sa to vyriešilo pevnejším predným trupom, ten sa však objavil až pri modeli LP400S a ktorý prispel k zvýšeniu hmotnosti vozidla.

Modely[upraviť | upraviť zdroj]

LP400 (1974-1977)[upraviť | upraviť zdroj]

Lamborghini Countach LP400
Produkcia 1974-1977 (158 kusov)
Motor(y) V12 3929 cm3 (375 k)
Hmotnosť 1065 kg

Model LP400 s menej výkonným motorom zo staršej Miury sa na trhu objavil v roku 1974 (predstavený na autosalóne v Ženeve 1973). Problémy s chladením pohonnej jednotky boli odstránené chladiacimi otvormi pre chladiče, ktoré však narušili čistý dizajn a ešte viac zhoršili aerodynamiku. Tým klesla aj maximálna rýchlosť pod 300 km/h, hoci len málokto sa kvôli nestabilite odvážil jazdiť rýchlejšie ako 200 km/h, kedy sa auto stávalo neovládateľné. Motor sa pri vyššej vonkajšej teplote prehrieval, pneumatiky nedržali a pri 260 km/h (testované konštrukčné maximum) bol predok auta kvôli nedostatočnému prítlaku takmer celý vo vzduchu.

V modeli LP400 sa už nevyskytoval futuristický interiér, ale na pohľad oveľa lacnejší. Spolu bolo vyrobených 157 kusov LP400 a na prianie zákazníkov bolo vyrobených aj niekoľko kusov v prevedení roadster. Na aute pri skúšobnej jazde bola prekonaná rýchlosť 309 km/h, tento údaj je však nepotvrdený a samotný výrobca udával 260 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za menej než 5,5 s.

V roku 1974 po predstavení LP400 predal Ferruccio Lamborghini svoj podiel vo firme a zrušil všetky kontakty s výrobou vozidiel. Venoval sa pestovaniu kvalitného vína a kúpil si ešte niekoľko kusov Countach-u. Automobilku zrejme opustil pre psychické vyťaženie a nespokojnosť s novým modelom Countach, ružová nebola ani finančná vízia automobilky.

LP400S (1978-1982)[upraviť | upraviť zdroj]

Lamborghini Countach LP400S
Produkcia 1978-1982 (237 kusov)
Motor(y) V12 3929 cm3 (355 k)
Hmotnosť 1200 kg
Veľký spojler obmedzoval max. rýchlosť

V roku 1978 vznikol typ LP400S s motorom, ktorý mal znížený výkon na 261 kW (355 koní). Ovládaniu a jazdným vlastnostiam však pomohli širšie pneumatiky Pirelli P7 a krídlo v tvare V, ktoré bolo však za príplatok. Lepšia ovládateľnosť a stabilnejšie jazdné vlastnosti umožnili bezpečnejšie dosiahnuť rýchlosť 250 km/h. Napriek zníženiu maximálnej rýchlosti o skoro 20 km/h si ho objednala väčšina zákazníkov a bolo predaných spolu 237 kusov.

Tento typ vznikol vďaka požiadavkám prominentného kanadského zákazníka Waltera Wolfa, ktorý vyžadoval najmä nízkoprofilové extrémne široké pneumatiky Pirreli P7 (205/50 VR 15 vpredu, 345/35 VR 15 vzadu) a nové disky na kolesá. To si vyžiadalo modifikáciu bŕzd, zavesenia, odpruženia a blatníkov, resp. podbehov kolies. Typ LP400S sa vyrábal v troch verziách; druhá verzia mala oproti tej základnej znížený podvozok a tvrdšie pruženie, tretia séria mala zvýšený priestor v kabíne o 3 centimetre a vrátila sa pôvodná výška podvozku a tuhosť tlmičov.

V prvej sérií bolo vyrobených 50, v druhej 105 a v tretej 82 kusov. V roku 1981 bol vykonaný test maximálnej rýchlosti (bez zadného spojleru) a auto oficiálne dosiahlo rýchlosť 286 km/h, čím vytvorilo nový rekord. Lamborghini sa však o jeho zapísanie nesnažilo.

LP500S (1982-1985)[upraviť | upraviť zdroj]

Lamborghini Countach LP500S (LP5000S)
Produkcia 1982-1985 (321 kusov)
Motor(y) V12 4754 cm3 (375 k)
Hmotnosť 1480 kg

Model LP500S bol predstavený v roku 1982 opäť na autosalóne v Ženeve. Exteriér i interiér prešli len minimálnymi zmenami, no v skutočnosti bol LP500S veľmi rozdielny od predchodcu LP400S. Logickým krokom bolo zvýšenie výkonu a v Lamborghini preto navrhli úplne nový motor V12 s objemom 4754 cm3, ktorý dosahoval rovnaký výkon pri vyšších otáčkach a bol využiteľný vo väčšom rozmedzí otáčok. Motor mal kultivovanejší chod a bol úspornejší než pôvodný 3,9-litrový agregát. Auto sa síce výkonom priblížilo ku konceptu LP500, no jeho maximálna rýchlosť sa zastavila niekde nad úrovňou 250 km/h. Výrazne ju obmedzoval veľký spojler, široké pneumatiky, aerodynamike neprospešné nasávacie otvory i vyššia hmotnosť, ktorá narástla vďaka ťažšiemu motoru, novému prídavnému rámu a ťažkým hliníkovým kolesám. Exteriér prešiel minimálnymi zmenami v podobe nových spätných zrkadiel, k dispozícií bol predný spliter (spojler) a menšou kozmetickou úpravou prešli aj zadné svetlá. Interiéru pribudli pohodlnejšie sedadlá, luxusnejšia koža a nejaká elektronika. Okrem toho vertikálne otvárajúce sa dvere dostali nové pánty, takže otváranie bolo oveľa jednoduchšie.

5000QV (1985-1988)[upraviť | upraviť zdroj]

5000 QV zozadu
Lamborghini Countach 5000QV
Produkcia 1985-1990 (676 kusov)
Motor(y) V12 5167 cm3 (455 k)
Hmotnosť 1490 kg

Model 5000 QV bola odpoveď na konkurenčné auto od Ferrari, model Testarossa. Countach začal rovnako ako Testarossa využívať v motoroch priame vstrekovanie a 4-ventilovú techniku (QV = Quattro Valvole, čo je v preklade z taliančiny štyri ventily), na 5,2 litra bol zvýšený aj jeho objem. Výkon sa zvýšil na 455 koní a spotreba sa z pôvodných 30 litrov na sto kilometrov znížila na 25 l/100 km. Countach s novým výkonnejším motorom dosahoval (na pneumatikách s nízkym odporom a odmontovaným zadným krídlom) maximálnu rýchlosť 295 km/h, no vďaka vyššiemu prítlaku bolo možné bezpečne dosahovať rýchlosť 250 km/h. Stále komplikované ovládanie vo vyšších rýchlostiach čiastočne riešili aerodynamické úpravy karosérie - veľký predný spliter (spojler), pri americkej verzií aj špeciálny nárazník, ktorý mal ešte zlepšiť pritlak. Úpravami prešla predná maska aj zadná časť auta, nové bolo rozmiestnenie nasávania, lepšie bol umiestnený spojler a pribudli nové svetlá (zadné).

Typ 5000QV (500QV) sa predával od roku 1985 do roku 1988 a verzie pre americký trh mali okrem nárazníka aj iné vstrekovanie (európske mali vertikálne karburátory Weber, americké využívali vstrekovanie Bosch KE-Jetronic). V roku 1986 dosiahol na svojom 5000QV pilot F1 Pierluigi Martini rýchlosť 314 km/h.[1]

25 Anniversary (1988-1990)[upraviť | upraviť zdroj]

Motor v 25 Anniversary
Lamborghini Countach 25 Anniversary
Produkcia 1988-1990 (650 kusov)
Motor(y) V12 5167 cm3 (455 k)
Hmotnosť 1590 kg
Dizajnér Horacio Pagani
Vyklápacie svetla Countachu

Model vznikol na oslavu 25 výročia automobilky (1963-1988) Lamborghini. Typ 25 Anniversary prešiel opäť aerodynamickými zmenami, z karosérie bol odstránený mohutný spojler, niekoľko nasávacích otvorov a zmenilo sa otváranie zadnej kapoty. Zmeny sa dočkal aj interiér, kde sa už v základnej cene objavila luxusná koža, klimatizácia a kvalitnejšie kúrenie, čo sa podpísalo na konečnej hmotnosti, ktorá mala byť pôvodne asi o 100 kg nižšia. 25 Anniversary je zo všetkých modelov najrýchlejší a pri vysokých rýchlostiach najstabilnejší. Za jeho vznikom je okrem príležitosti výročia automobilky aj uvedenie konkurenčného Ferrari F40, ktorého priamym konkurentom malo byť Diablo. Pre vtedajšie problémy v automobilke bol však vývoj príliš pomalý a Diablo by zrejme v roku 1988 ešte nezvládlo konkurovať Ferrari. Výročný model 25 Anniversary bol výrazne ovplyvnený vtedajšími vlastníkmi automobilky - spoločnosťou Chrysler, ktorej predstavitelia trvali na tom, aby bol Countach bezpečnejší a lepší na okruhu. Pri konštruovaní tohto typu boli preto prizvaní skúsení konštruktéri. Dizajn karosérie navrhoval Horacio Pagani, ktorý si neskôr založil vlastnú automobilku Pagani.

Evoluzione[upraviť | upraviť zdroj]

Model Evoluzione predstavuje testovací prototyp, na ktorom sa skúšali všetky nové nápady konštruktérov Lamborghini. Evoluzione bol navrhnutý a postavený v roku 1987 pod vedením Horacia Paganiho, ktorý zmenou oceľového rámu na kompozitový materiál vozidlo výrazne odľahčil. Evoluzione využíval vyladený motor z 5000QV s výkonom 490 koní, ktorý len 980 kg ťažkému automobilu umožňoval dosiahnuť rýchlosť až 330 km/h, čo bol nový rekord Lamborghini. Prototyp mal brzdy s ABS (prvý raz na Lamborghini) a nové pneumatiky a všetky úpravy vystrelili cenu do oblasti nepredajnosti. Cena uhlíkových vlákien i technických noviniek bola vtedy príliš vysoká.

LP500 Turbo S Prototyp[upraviť | upraviť zdroj]

Model LP500 Turbo S bol vyrobený iba v 2 exemplároch; prvý bol prototyp a druhý v podstate hotový voz. Prototyp už však neexistuje. V tej dobe použilo Lamborghini vôbec po prvýkrát turbo na svojom motore s objemom 4,2 litra, ktorý za pomoci biturba dosiahlo výkon až 748 koní, čím sa až do roku 2013, kedy ho o 2 k tromfla limitovaná edícia Aventadoru - Veneno, jednalo o najvýkonnejšie Lamborghini.

Porovnanie a špecifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér Countachu
Model Kubatúra Výkon Točivý moment Kompresný pomer Palivový systém
LP500 Prototyp 4971 cm3 328 kW (446 k) 448 Nm @ 5750/min 10,5:1 6 Karburátorov
LP 400 3929 cm3 276 kW (375 k) 361 @ 5000/min 10,5:1 6 Karburátorov
LP 400S 3929 cm3 261 kW (355 k) 356 Nm @ 5000/min 10,5:1 6 Karburátorov
LP 500S 4754 cm3 276 kW (375 k) 418 Nm @ 4500/min 9,2:1 6 Karburátorov
LP 5000S QV
25 Anniversary
5167 cm3 335 kW (455 k) 500 Nm @ 5200/min 9,5:1 6 Karburátorov
Evoluzione 5167 cm3 360 kW (490 k) 530 Nm @ 5100/min 9,5:1 6 Karburátorov
LP 500 Turbo S Prototype 4754 cm3 549 kW (748 k) 876 Nm @ 4500/min 6 Karburátorov + 2 Turba

[2]

  • Poznámka - verzie pre USA mali z dôvodu potreby plnenia emisných noriem 4 karburátory a menší výkon.
Model Maximálna rýchlosť Zrýchlenie 0 – 100 km/h Hmotnosť Produkcia (ks)
LP500 Prototyp 300 km/h (186 mph) 5 s 1130 kg 1 (2)*
LP 400 309 km/h (192 mph) 5.4 s 1065 kg 157 (158)*
LP 400S 292 km/h (181 mph) 5.9 s 1200 kg 237
LP 500S 260 km/h (162 mph) 5.4 s 1480 kg 321
LP 5000S QV 295 km/h (183 mph) 4.9 s 1490 kg 676
25 Anniversary 295 km/h (183 mph) 4.9 s 1590 kg 650
Evoluzione 330 km/h (205 mph) 4.2 s 980 kg 1
LP 500 Turbo S Prototype 333 km/h (207 mph) 3.6 s ? ?
  • Poznámka - niektoré počty produkcie nie sú potvrdené a závisí od toho, či rátame aj testovacie vozidlá.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lamborghini Countach - The Supercar Legend: Performance [online]. [Cit. 2015-03-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. . Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]