Laptop

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Acer Laptop

Laptop a/alebo notebook je označenie pre stredne ťažké prenosné počítače s integrovanou základnou jednotkou, monitorom a klávesnicou; podrobnosti pozri v nasledovnej časti Definície.

Definície[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Laptop v širšom zmysle / notebook v širšom zmysle:

  • laptop v užšom zmysle – najťažší prenosný počítač (označenie zavedené v roku 1983)
  • notebook v užšom zmysle – ľahší ako laptop (označenie používané od roku 1989)
  • subnotebook v širšom zmysle

Laptop[upraviť | upraviť zdroj]

Laptop (doslova z angl. laptop computer = „počítač na vrch lona“) je v širšom zmysle prenosný počítač s hmotnosťou cca od 1 (2) kg do 5 (6) kg (prípadne aj vyššie), ktorý má integrovanú základnú jednotku, LCD monitor a klávesnicu do jedného celku (podľa niektorých zdrojov okrem tablet PC); niekedy sa dodáva, že má mať taký tvar, aby ho bolo možné použiť na kolenách. V užšom zmysle sa ako laptop označuje len takýto počítač iný ako notebook, subnotebook či netbook (čo spravidla predovšetkým znamená, že váži viac ako 3 (4) kg).

Laptop v širšom zmysle má najčastejšie tvar (relatívne nízkej) škatule, pričom môže byť:

  • obrazovka spolu s klávesnicou umiestnená na vrchu najväčšej strany škatule
  • škatuľa rozdelená na dve časti tak, že zadná je nemeniteľná a v prednej sa vyklápaním/vysúvaním hore sprístupní malá obrazovka a dole klávesnica
  • škatuľa rozdelená na dve časti tak, že horná je (ako celok) vyklápateľná a obsahuje obrazovku a dolná klávesnicu (to je dnes štandard)

Výraz laptop ako taký sa prvýkrát použil na označenie počítača Gavilan SC v roku 1983/84, ale možno ho ako generický výraz použiť aj na staršie modely. Prvé laptopy vyžadovali externé napájanie, neskôr boli vybavené (aj) batériami.

Notebook[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa viacerých zdrojov [1] [2] bol prvým notebookom NEC UltraLite, ktorý bol predstavený na výstave COMDEX v októbri 1988 v New Yorku. Pri jeho uvedení v roku 1988 bol označovaný ako "laptop" [3] avšak už v roku 1989 bol prirovnávaný k notebooku [4], na čo nadväzovala aj jeho neskoršia propagácia [5]. NEC Ultralite vážil aj s baterkami 5 libier, teda 2,268kg a stál okolo 3000 dolárov. Pojem notebook spopularizovala v rovnakom období firma Toshiba ako marketingové označenie pre svoje hmotnostne ľahšie výrobky, aby sa tak odlíšili od starších, ťažších nazývaných laptop. Názov pochádza z toho, že počítač je taký malý, že sa rozmermi podobá na knihu (zápisník anglicky: notebook). Výraz sa veľmi rýchlo ujal a spočiatku došlo k pokusom odlíšiť notebook od pojmu laptopu na základe technických kritérií, napr.:

  • notebook na rozdiel od laptopu neponúka všetky funkcie, alebo,
  • notebook má sloty na PCMCIA karty, laptop na ISA/EISA karty, alebo,
  • notebook má vlastnú batériu, laptop nemusí mať.

Nakoniec sa (tak ako to bolo pôvodne aj myslené) ale presadilo veľkostné kritérium. Za notebook (v užšom zmysle) teda presnejšie považujeme prenosný počítač s hmotnosťou do 3 (4) kg, ktorý má integrovanú základnú jednotku, LCD monitor a klávesnicu do jedného celku (podľa niektorých zdrojov okrem tablet PC). Niekedy sa ako kritérium uvádzajú (aj alebo alternatívne) rozmery: notebook má mať rozmery maximálne približne formátu A4 a hrúbku niekoľko centimetrov.

Hoci to na definícii notebooku ako takého nič nemení, niektoré zdroje formálne považujú notebook za podtyp laptopu (pozri vyššie laptop v širšom zmysle), iné za samostatný typ prenosného počítača (pozri vyššie laptop v užšom zmysle). V prvom prípade sú teda dnešné notebooky zároveň laptopmi, v druhom prípade sa laptopy v prvej polovici 90. rokov prakticky prestali vyrábať.

Napokon treba dodať, že niekedy sa pojem notebook (v širšom zmysle) považuje jednoducho za synonymum pojmu laptop (v širšom zmysle). Ale vzhľadom na to, že dnes má veľká väčšina laptopov (v širšom zmysle) podobu notebooku (v užšom zmysle), je ťažko rozlíšiť či ide o úplné synonymá alebo len výsledok faktu, že dnes sú na trhu prakticky len notebooky (v užšom zmysle).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

O subnotebooku a netbooku pozri podrobnejšie články subnotebook a netbook.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Notebooky dnes používame na rovnaké úlohy ako stolné počítače. V súčasnosti nie sú cenové rozdiely medzi stolným počítačom a notebookom podstatné a aj preto v roku 2010 sa predalo asi o tretinu viac notebookov ako počítačov[6]. Notebooky z funkčného hľadiska majú integrované komponenty s rovnakými funkciami ako stolné počítače, komponenty však nie sú zámeniteľné. Notebook používa vlastné typy vnútorných portov, vonkajšie porty sú rovnaké ako pri „veľkom osobnom PC“ len ich býva menej. Komponenty v notebookoch sú miniaturizované a optimalizované z hľadiska spotreby energie. Notebookoch používajú na zobrazovanie zabudovaný LCD alebo LED displej, ako optickú mechaniku používajú slim DVD mechaniku, štandardom pre pamäť je SO-DIMM modul, procesor je obvykle vo verzii mobile s optimalizovanou spotrebou a variabilnou pracovnou frekvenciou, klávesnica je obvykle vo verzii slim, ako ovládač kurzora sa používa touchpad (v starších modeloch trackball resp. trackpoint) s možnosťou pripojenia myši a externej (veľkej) klávesnice cez USB port.

Napájanie[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejším rozdielom medzi stolným počítačom a notebookom je práca na zabudovaný zdroj elektrickej energie. Zdrojom energie pre notebook je akumulátor (nie je podmienka) s možnosťou napájania napájacím adaptérom zo siete 230V (malý externý spínaný zdroj). Pomocou neho je umožnené nabíjanie vloženého akumulátora. Výdrž akumulátora sa pohybuje od 1 hodiny po 8 hodín. Niekedy je možné vymeniť iný modul (napr DVD mechaniku) za ďalší akumulátor. Používa sa obvykle akumulátor typu Li-On, v starších typoch NiMH, alebo NiCd. Budúcnosťou je SCiB akumulátor. Napätie adaptéra býva 12 až 19 voltov a preto je notebook je možné prispôsobiť napájanie aj z 12 V zásuvky automobilu. Životnosť akumulátora je asi 3 až 5 rokov, cena akumulátora je 20 – 30% ceny notebooku.

Časti[upraviť | upraviť zdroj]

Časti notebookov sú menšie, ľahšie alebo inak prispôsobené než zodpovedajúce časti stolných osobných počítačov:

  • Staršie notebooky mali displeje obrazovky s pomerom strán 4:3 a rozlíšením 1024 x 768 pixelov (XGA), alebo 1280 x 1024 pixelov. Väčšina moderných displejov je s aktívnou maticou uhlopriečkou 15,6" (palcov) alebo viac a má širokouhlý displej 16:9 s najčastejším rozlíšením 1366 x 768 alebo 1600 x 900 alebo až fullHD 1920 x 1080 pixelov. Niektoré displeje umožňujú ovládanie dotykom (dotykový displej).
  • Grafická karta je podobná ako v stolovom počítači. Často je integrovaná v čipsete, a v samostatnom GPU so zdieľanou pamäťou. Novšie notebooky majú vnútorne vyvedenú zbernicu MXM (mobile PCIE), s upgradovateľnou grafickou kartou MXM, alebo má integrovaný grafický čip s vlastnou pamäťou. Výkonovo sú ekvivalentné grafickým kartám v stolných PC, sú však optimalizované pre nízku spotrebu energie. Štandardom je výstup HDMI a D-SUB. Ďalšie výstupy/vstupy ako DVI, TV out, i-Link slúžia pre pripojenie externých displejov, televízora alebo kamery.
  • V súčasnosti procesory pre notebooky sú hlavne od firiem Intel alebo AMD. Rada Intel Core i (i3,i5,i7) boli uvedená na trh s mikroarchitektúrou Sandy Bridge vo februári 2011 (ako 2 generácia), Ivy Bridge - jún 2012 (3 generácia), Haswell - jún 2013 (4 generácia). Najnovšia rada AMD je A (A10,A8,A6) a Phenom II. Na trhu sú však ešte stále aj notebooky so staršími procesormi Intel (Pentium M (s technológiou Centrino), Celeron, Intel Core Duo a Centrino Duo) a od AMD (Athlon, Turion 64, a Sempron v mobile verziách). Notebooky Apple boli do roku 2006 osadzované procesormi PowerPC, potom však Apple prešlo na Intel. Vo všeobecnosti sú procesory pre notebooky podobne výkonné, ako procesory v stolných PC, majú však premennú pracovnú frekvenciu a spotrebu (podľa požadovaného výkonu). Výkon procesorov notebookov možno nájsť porovnaný na CPUMark[7].
  • Optická mechanika. Notebooky sú štandardne vybavené mechanikou DVD (DVD RW DL) s napaľovaním. Je však vo verzii slim.
  • Disketová jednotka. Dnešné notebooky už nedisponujú disketovými jednotkami, je však možné pripojiť externú FDD cez USB port.
  • Pevný disk je zvyčajne formátu 2.5", štandardizovaný s výškou 9 mm. Používajú sa (podobne ako v stolnom vyhotovení) HDD typu SATA, alebo IDE. Najnovšie sú polovodičové disky bez mechanických častí. Disk je optimalizovaný pre spotrebu, kapacity sú porovnateľné ako pri stolných PC. Notebook je často vybavený zariadením pre vypínanie disku keď sa nepoužíva a obvodmi pre ochranu disku pred nárazom (sníma rýchly pohyb notebooku – predpoklad pádu – ihneď preruší prácu a zaparkuje hlavu disku do ochrannej polohy).
  • Pamäte sú rovnakého typu a frekvencií ako pri PC – DDR2, DDR, SDR, ale vo vyhotovení SO-DIMM. Notebook má obvykle dva sloty pre pamäte.
  • Klávesnica je typu slim, nízkozdvihová. Je možné pripojiť aj externú klávesnicu cez USB.
  • Ovládač kurzora je typu touchpad, alebo je použitý dotykový displej. Je možné pripojiť externý ovládač kurzora (myš, tablet atď.) pomocou portu USB.
  • Zvuková karta je integrovaná, vrátane zabudovaných stereo reproduktorov a integrovaným mikrofónom. Niektoré notebooky majú zabudovaný hudobný systém s rozložením reproduktorov 5.1. Notebook má výstup pre slúchadlá a vstup pre externý mikrofón.
  • Notebooky sú štandardne vybavené niekoľkými USB portami (2-8). Legacy porty (zastarané porty – LPT, COM, PS/2, gameport a pod.) sa väčšinou pre úsporu miesta už nepoužívajú. Bežný je sieťový port (LAN RJ45), niekedy je použitý aj FireWire port. Novšie majú HDMI.
  • Notebooky bývajú vybavené slotom na čítanie SD kariet alebo slotom PC-Card staršie ozn. PCMCIA, pre rozšíriteľné moduly (modem, sieťová karta, DV karta, SCSI, WiFi atď.)
  • K bežnej výbave notebookov patrí bezdrôtové pripojenie typu WiFi a Bluetooth. Anténa je integrovaná v displeji. Infračervené pripojenie (IrDA) má čoraz menej nových modelov notebookov. IrDA je však možné pripojiť pomocou USB.
  • V čoraz menšej miere sa používa konektor pre pripojenie dokovacej stanice (docking station). Ide o akúsi podložku s prepájacím konektorom, do ktorej sa notebook vloží a tým aj nabíja. Dostatočné množstvo USB portov a externých zariadení pripojiteľných cez USB spôsobuje nezáujem užívateľov o toto zariadenie. Dokovacia stanica má za úlohu rozšíriť notebook po vložení o ďalšie zariadenia (napríklad väčší externý monitor) ale aj sťažiť možnosť jeho ukradnutia uzamknutím v dokovacej stanici.

Výkon[upraviť | upraviť zdroj]

Stolové počítače prekonávajú notebooky vo výkone, pretože nie sú obmedzované rozmermi ani spotrebou energie. V minulosti sa nové technológie vyvíjali pre stolové počítače a do notebookov sa miniaturizovali a optimalizovala sa spotreba energie, čo trvá nejaký čas. V posledných rokoch sa rozdiel vo výkone v cenových kategóriách stredného prúdu vyrovnal a notebooky dosiahli predaje stolových počítačov. Pre kancelárske aplikácie poskytujú dostatočný výkon oba typy systémov. Pre špecializované grafické alebo výpočtovo náročné operácie poskytujú lepší výkon stolové počítače. Tak ako nemá zmysel prevádzkovať server na notebooku, nemá zmysel prenášať so sebou stolový počítač.

Zvyšovanie výkonu (upgrade)[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyšovanie výkonu je silne obmedzené – obvykle je možné rozšíriť RAM (doložením ďalšieho modulu, alebo výmenou starého) a vymeniť pevný disk. V niektorých modeloch je možný upgrade grafickej karty (MXM, Axiom) a (teoreticky) procesora. Teoreticky, pretože počas životnosti notebooku sa vystrieda viacero generácií (soketov) procesorov a keď príde na upgrade, tak sa už daný typ CPU nevyrába. Viacero notebookov obsahuje MiniPCI slot, ale ten obvykle nie je určený na použitie koncovým používateľom. Pretože sú takmer všetky komponenty integrované na špeciálne navrhnutej základnej doske, aby sa ušetrilo miesto, sa notebooky opravujú zložito. Náhradné diely na notebooky (napr. displej, matičná doska) stoja takmer toľko, ako celý nový notebook. Odporúča sa preto predĺžiť záruku na 3 roky (niektorý výrobcovia poskytujú za úplatu) a po záruke už notebook neopravovať, ale vymeniť. Cenový vývoj (neustály pokles ceny) tomuto dáva za pravdu.

Internet[upraviť | upraviť zdroj]

Notebooky nie sú štandardne – podobne ako stolné počítače – vybavené pripojením na internet. Sú vybavené portami a sieťovými pripojeniami, ale internetové pripojenie samotné si je nutné dokúpiť. Pre notebook používaný v domácom (firemnom) prostredí je možné pripojiť do siete prostredníctvom internetovému routeru pomocou WiFi (pripojenie k AP), sieťovým káblom (TP), alebo bluetooth pripojením. Mimo budovy je sa možné pripojiť na miestach pokrytých WiFi signálom s internetovým pripojením – hotspot. V niektorých mestách sú miesta s verejne dostupným pripojením (zdarma, určené hlavne pre turistov a návštevníkov mesta), alebo takéto pripojenie poskytujú prevádzkovatelia internetových kaviarní. Vyslovene mobilné pripojenie je možné dosiahnuť len využitím GSM siete (ako mobilný telefón). Je však potrebné mať GSM modem (externý na USB, alebo ako PC karta (PCMCIA karta)), s predplatenou službou, ktorú poskytuje mobilný operátor (T-Mobile, Orange, O2).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Macintosh Portable, prvý pokus firmy Apple s notebookom.

Prenosné počítače (1976 - 1984)[upraviť | upraviť zdroj]

Predtým ako boli laptopy technicky realizovateľné, boli navrhnuté podobné koncepty, z ktorých treba spomenúť Dynabook od Alana Kaya, vyvinutý v Xerox PARC na začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. Dynabook poslúžil ako vzor pre prvý prenosný prototyp osobného počítača Xerox NoteTaker z ktorého v Xerox PARC v Palo Alto, Kalifornia, v roku 1976 bolo vyrobených 10 kusov.

Prvý komerčne dostupný prenosný počítač bol Osborne 1 v roku 1981, ktorý používal operačný systém CP/M. Hoci bol veľký a ťažký v porovnaní s dnešnými notebookmi a mal maličký CRT monitor, mal takmer revolučný vplyv na obchod, pretože profesionáli po prvýkrát boli schopní zobrať svoj počítač a údaje so sebou. Tento a iné "batožinové" počítače boli inšpirované pravdepodobne počítačom Xerox NoteTaker. Osborne mal veľkosť asi ako prenosný šijací stroj, ale nebolo možné používať ho na batérie.

Ďalšie sériovo vyrábané prenosné počítače boli v tom období riadené operačným systémom CP/M. Počítače boli napájané zo siete a mali CRT: 1985 - Bondell2, Epson PX-4, PX-8 (Ženeva), NEC PC-8401, NEC PC-8500.

V tomto zmysle bol aj počítač Sinclair ZX80 (1980), ktorého sa predalo 50 000 kusov prenosným počítačom. ZX80 stál menej ako 100 libier (£ 99.95) alebo 200 dolárov aj keď je pravda, že to (spolu s ZX Spectrum (1982)) boli menej výkonné počítače, ktoré potrebovali k činnosti televízor a kazetový prehrávač a kupovali si ich väčšinou počítačoví fanúšikovia. Prvým skutočne prenosným počítačom od Sinclaira s rozmerom A4 napájaným z batérií bol až Cambridge Z88 z roku 1988.

V tomto období sa IBM PC stal štandardnou platformou stolových osobných počítačov a preto mal veľký význam Compaq Portable, prvý produkt firmy Compaq uvedený na trh v januári 1983. Hoci nebol prenosnejší než počítače Osborne, a takisto vyžadoval napájanie z elektrickej siete, používal operačný systém MS-DOS a bol to prvý skutočný IBM PC klon. (Neskorší Portable Computer od IBM, ktorý prišiel v roku 1984, bol oveľa menej IBM-kompatibilný než Compaq.)

V období medzi 1983 a 1984 vzniklo viacero prenosných počítačov (Epson HX-20, GRiD Compass, Dulmont Magnum/Kookaburra) napájaných aj z batérií. Najúspešnejší bo TRS-80 Model 100 z roku 1983, ktorý mal LCD obrazovku. Vyrábala ho firma Kyocera a v Japonsku sa predával ako Kyotronic 85. Hoci sa na začiatku predával v Japonsku len pomaly, bol rýchlo licencovaný firmami Tandy Corporation, Olivetti a NEC, ktoré videli jeho potenciál a predávali ho pod značkami Olivetti M-10, NEC PC-8201, a Radio Shack TRS-80 Model 100 line alebo Tandy 100[8]. Stroje fungovali na štandardné AA batérie. Vnútorné programy počítača Tandy, vrátane interpretera BASICu, ako aj textového editora a terminálového programu dodala firma Microsoft, pričom sa niektorí domnievajú, že boli čiastočne napísané samotným Billom Gatesom. Počítač mal nad klávesnicou vyklápaciu LCD obrazovku s rozlíšením 8×40 znakov. So zabudovaným modemom to bol vysoko prenosný komunikačný terminál. Vďaka svojej prenosnosti, dobrej výdrži na batérie (a jednoduchej výmene), spoľahlivosti (nemal žiadne pohyblivé súčiastky), ako aj nízkej cene (od US$300), tento model bol veľmi žiadaný, najmä medzi žurnalistami. Vážil menej než 1,5 kg; jeho rozmery boli 30 x 21,5 x 4,5 cm. Obsahoval 8 kB RAM (rozšíriteľné na 24 kB) a 3 MHz procesor. Celkovo sa predalo 6 miliónov kusov.

V 1984 firma Commodore vyrobila prvý farebný prenosný počítač. Išlo o Commodore SX-64, tiež známy ako Executive 64 alebo v Európe ako VIP-64. Bola to prenosná "kufríková" verzia populárnej Commodore 64. S CRT obrazovkou 5 palcov (127 mm) a cenu $995 sa však zle predávala.

Laptop (1979 - 1988)[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý laptop, ktorý mal sklápaciu obrazovku, bol GRiD Compass 1101, vyvinutý Billom Moggridgom v roku 1979 a uvedený na trh v apríly 1982. Uzavretý v magnéziovom puzdre predstavil dnes známy dizajn, v ktorom sa plochý displej sklápal a tým zatváral nad klávesnicu. Počítač mohol fungovať na batérie, bol vybavený LCD displejom s rozlíšením 320×200 pixelov a 384-kilobajtovou pamäťou. Nebol IBM-kompatibilný a jeho vysoká cena (US$10000) znamenala, že bol obmedzený na špecializované aplikácie.

V rokoch 1983 a 1984 boli na trh uvedené dva podobné sklápacie počítače: Sharp PC-5000 a Gavilan SC. Boli už však čiastočne IBM kompatabilné a s procesorom Intel. Gavilan bol prvý počítač, ktorý mal obchodné označenie „laptop“. Bol vybavený priekopníckym ukazovacím zariadením typu touchpad, ktorý bol nainštalovaný na paneli nad klávesnicou. Oba mali LCD displeje a dali sa k nim pripojiť tlačiarne.

Medzi prvé komerčné IBM-kompatibilné laptopy patrili IBM PC Convertible uvedený v roku 1986 a Toshiba T1000 a Toshiba T1200 uvedené v roku 1987. Hoci to boli obmedzené DOS počítače s disketovými mechanikami (operačný systém bol uložený v ROM), boli malé a také ľahké, že sa dali prenášať v batohu na chrbte, a mohli pracovať na olovené batérie. Tieto modely zaviedli do DOS počítačov dnes štandardnú vlastnosť „resume“; bolo možné prácu počítača prerušiť a znovu sa k nej vrátiť bez potreby reštartu.

Ďalší počítač, ktorý treba spomenúť, bol Cambridge Z88, ktorý vyvinul Clive Sinclair a uviedol na trh v roku 1988. Mal veľkosť približne formátu A4, pracoval na štandardné batérie a obsahoval základný tabuľkový kalkulátor, textový procesor a komunikačné programy. Hoci predpovedal budúcnosť miniaturizácie prenosných počítačov, ako počítač založený na ROM s malým displejom ho možno považovať — podobne ako TRS-80 Model 100 — aj za predchodcu PDA.

Notebook (od 1988)[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci 80. rokov sa laptopy stali populárnymi aj medzi obchodníkmi. NEC Ultralite, ktorý vážil o niečo viac ako 2 kg, na výstave Comdex v októbri 1988 tak upútal pozornosť médií, že po tom čo bol zobrazený na úvodnej stránke PC Magazine začali novinári používať na označenie ľahších laptopov (ako 3 kg) s rozmerom menším ako formát A4 slovo notebook (sl.: poznámkový blok). Namiesto disketovej mechaniky a pevného disku obsahoval 2-megabajtový RAM drive, čo znížilo jeho využiteľnosť, ale aj veľkosť.

Prvé notebooky so štandardnými mechanikami bola séria Compaq LTE uvedená na konci toho roka. So skutočnou veľkosťou notebooku mali pevné disky a obrazovky so štandardným rozlíšením CGA 640 x 200 bodov.

Prvý počítač od Apple Computer navrhnutý na použitie v teréne bol Macintosh Portable z roku 1989 (hoci LCD obrazovka bola voliteľnou výbavou prenositeľného Apple IIc už v roku 1984). Ďalší „batožinový“ počítač Mac Portable chválili za jasný displej s aktívnou maticou a dlhú výdrž na batérie, ale slabo sa predával kvôli veľkosti. Pretože chýbal skutočný Apple laptop, bolo pre používateľov Macintoshov dostupných niekoľko kompatibilných počítačov ako Outbound Laptop; ale kvôli autorským právam musel používateľ použiť súpravu Mac ROMiek, čo znamenalo nutnosť zakúpiť aj nový alebo použitý Macintosh.

Séria notebookov Apple PowerBook uvedená v roku 1991 zvestovala množstvo zmien, ktoré sú teraz na notebookoch štandardmi, vrátane ergonomických vylepšení ako je umiestnenie klávesnice do zadnej časti počítača, čím vzniká miesto na položenie zápästí, ako aj zabudovanie ukazovacieho zariadenia (trackballu). Nasledujúci rok (1992) IBM začala vyrábať sériu Thinkpad, ktorou ponúkla podobnú miniaturizáciu. Neskôr PowerBooky uviedli prvé displeje s 256 farbami, prvé skutočné touchpady (1994 PowerBook 500) a prvé zabudované Ethernetové LAN adaptéry.

Ako sa počas 90. rokov technológie zdokonaľovali, využiteľnosť i popularita notebookov sa zvyšovala, zatiaľ čo ceny klesali. Do konštrukcie notebookov sa rýchlo implementovali niektoré špecifické vylepšenia, čím sa v porovnaní so stolnými počítačmi zvýšila ich použiteľnosť a výkon. Medzi ne patria:

  • Zdokonalená technológia batérií. Ťažké olovené batérie boli nahradené ľahšími a účinnejšími technológiami – najprv nikel metal hydrid (NiMH) a potom litium ion a litium polymer.
  • Energeticky úsporné procesory. Zatiaľ čo notebooky v roku 1991 boli kvôli vysokej spotrebe výkonnejšieho procesora 80386 obmedzené na pomalší procesor 80286, uvedenie procesora Intel 386SX navrhnutého pre špecifické energetické potreby notebookov vytýčilo bod, od ktorého sa pri návrhu procesorov prihliadalo na potreby notebookov.
  • Zdokonalená konštrukcia LCD displejov, konkrétne technológia aktívnej matice, ako aj stále farebnejšie obrazovky. Prvé obrazovky laptopov boli pasívne LCD displeje čierno-biele alebo s niekoľkými stupňami šedi, trpiace chybovými tieňmi a rozmazaným pohybom. Niektoré prenosné počítače mali ostrejšie monochromatické plazmové displeje, ale tieto mali priveľkú spotrebu, aby mohli byť napájané z batérií. Zdokonalenia vo výrobnej technológii viedli k väčším a ostrejším displejom s vyšším rozlíšením, ktoré mohli zobrazovať farby s väčšou presnosťou, čím sa stali prijateľnou náhradou tradičných CRT monitorov.
  • Zdokonalená technológia pevných diskov. Prvé laptopy mali len disketové mechaniky. Keď sa stali dostupné mechaniky pevných diskov s vysokou kapacitou, vyššou spoľahlivosťou, odolnosťou voči pádu a nižšou spotrebou, používatelia si mohli veľké množstvo údajov ukladať do notebookov a zobrať so sebou.
  • Zdokonalená prepojiteľnosť. Vnútorné modemy a štandardné sériové, paralelné a PS/2 porty na IBM PC-kompatibilných laptopoch zjednodušili prácu mimo domu. Navyše Ethernet LAN adaptéry a od roku 1997 USB porty a od roku 1999 Wi-Fi adaptéry zvýšili možnosti prepojenia notebookov s perifériami i navzájom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. What is the Difference Between a Laptop and a Notebook? For example, When NEC released its UltraLite Notebook in 1989, a portable PC that many attribute to being the first notebook computer [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. History of Laptop Computers - History. "In 1989, NEC UltraLite was released, considered by some to be the first "notebook style" computer." [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  3. BRIT HUME, T.R. REID. Nec Ultralite Sleek But A Far Cry From Perfect [online]. Chicago Tribune, Washington Post Writers Group., November 20, 1988, [cit. 2012-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. If Money Were no Object, Consumer report, September 1989, page 567. Scan [online]. September, 1989, [cit. 2012-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. The $699 NEC Ultralite Breakthrough! Scanned [online]. [Cit. 2012-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Prieskum: Predaj počítačov na Slovensku v roku 2010, Infoware 20.10.2011
  7. CPUMark: Laptops Porovnanie výkonu procesor, po anglicky
  8. TRS-80 Model 100 / 102 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

K terminologickej časti:

  • [1]
  • [2], [3]
  • [4], [5]
  • [6]
  • [7]
  • [8]
  • [9]
  • Slovník cudzích slov (akademický), 2005
  • Kříž, Jaromír: Velký frekvenční slovník počítaču, 1995
  • Voss, Andreas: Das große PC- und Internet-Lexikon 2004, 2004