Larisa Iosifovna Bogorazová
| Larisa Iosifovna Bogorazová | |
|---|---|
| ruská disidentka, filologička | |
|
|
|
| Narodenie | 8. august 1929 Charkov |
| Úmrtie | 6. apríl 2004 (74 rokov) Moskva, Ruská federácia |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Larisa Iosifovna Bogorazová, rus. Лариса Иосифовна Богораз, tiež Larisa Iosifovna Bogorazová-Bruchmanová, rus. Лариса Иосифовна Богораз-Брухман (* 8. august 1929 Charkov – † 6. apríl 2004, Moskva) bola ruská disidentka, bola obhajkyňa ľudských práv, filologička, doktorka filozofie.
Životopis[upraviť]
Po zatknutí svojho prvého manžela spisovateľa Julija Daniela a spisovateľa Andreja Siňavského sa začala zapájať do aktivít novovznikajúceho disidentského hnutia. Stala sa obhajkyňou politických väzňov, informovala o nich verejnosť v Sovietskom zväze i v zahraničí a vláde písala otvorené listy, v ktorých žiadala spravodlivosť a ich prepustenie. 25. augusta 1968, sa zúčastnila osemčlennej manifestácie na Červenom námestí v Moskve na protest proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Tento čin sa pre zúčastnených, ako aj pre sovietsku spoločnosť, stal osudovým. Nie však pre stiahnutie vojsk, ale pre zmenu vo vzťahoch spoločnosti k sovietskej moci. Larisa Bogoraz bola spolu s ostatnými za tento čin odsúdená do vyhnanstva.
Na súde v októbri 1968 Bogorazova povedala, že by bola radšej ostala doma a pridala svoj anonymný hlas k veľkým a známym protestujúcim osobnostiam – „ale tu nebolo nikoho“. V 80. rokoch sa zaslúžila o obnovenie iniciatívy monitorujúcej dodržiavanie ľudských práv - Moskovskej helsinskej skupiny.
 |
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
