Laryngálna teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Laryngálna teória je teória o vzniku indoeurópskeho vokalizmu (sčasti aj konzonantizmu) založená na zistení, že niektoré javy sa dajú vysvetliť len pomocou istých predpokladaných (na príslušných miestach neskôr zaniknutých) spoluhlások, tradične nazývaných laryngály. Počet a značenie laryngál z laryngálnej teórie sa rôzni, najčastejšie sa uvádzajú tri a značia sa h1, h2, h3 alebo Ә1, Ә2, Ә3 alebo súhrnne H. Pôvodcom teórie je F. de Saussure. Medzičasom je pomerne široko akceptovaná.