Lavína

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lavína v Himalájach.

Lavína je rýchly zosun hmôt (prachový, mokrý alebo doskovitý sneh, jemnozrnný či hrubozrnný firn, kamene alebo ich kombinácie) po strmom, spravidla holom, svahu.

Spravidla je spôsobená odtrhnutím sa nahromadeného snehu a je jedným z významných nebezpečenstiev, ktoré hrozia na horách v zime.

Rozlišujeme:

  • povrchové lavíny - zosun len časti snehových vrstiev
  • základové lavíny - zosun všetkých vrstiev až po podložie (pôdu, skalu), ktoré pri tom rozrušujú

Na Slovensku sú lavíništia 1 200 – 2 000 m n. m. v Tatrách, Nízkych Tatrách a oboch Fatrách. Najčastejšie na Slovensku sú lavíny z doskovitého, vetrom naviateho snehu. Lavíny sleduje Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej pod Chopkom, ktoré aj vyhlasuje lavínové nebezpečenstvo, keďže lavíny v zime ohrozujú ľudí pohybujúcich sa vo vysokohorskom teréne. Turisti, skialpinisti a horolezci, ktorí sa pohybujú v lavínami ohrozenom teréne, by mali ovládať náuku o snehu, aby vedeli posúdiť, aké riziko im bezprostredne hrozí, a pre prípad pádu lavíny nosiť lavínový výstroj ako vyhľadávací prístroj, lavínovú sondu, lopatku, ABS batoh.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lavína