Legovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Legovanie je pridávanie legujúcich prísad do vsádzky alebo do tekutého kovu, aby sa dosiahlo predpísané chemické zloženie.[1] Tento postup je dôležitý napríklad pri spracovaní ocele. Pri zlievaní drahých kovov označuje legovanie primiešanie prísady na dosiahnutie požadovanej rýdzosti, farby a pod.

Legovanie ocele[upraviť | upraviť zdroj]

Legovaná oceľ vzniká pridaním iných kovov (prvkov) do ocele s nízkym obsahom uhlíka. Najčastejšie je to molybdén, mangán, nikel, chróm, vanád a kremík. Prvky s nízkou afinitou ku kyslíku je možné pridávať do vsádzky, reaktívnejšie po ukončení tavenia.[2]

Rozlišujú sa:[1]

  • nízkolegované (do 5 % iných kovov)
  • stredne legované (do 10 % iných kovov)
  • vysokolegované ocele (nad 10 % iných kovov)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b legovanie. In: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
  2. legování oceli. In: Malá československá encyklopedie

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Legovaní na českej Wikipédii.