Lekáreň U Salvátora
| Lekáreň U Salvátora | |
 | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Výstavba | 1904 |
| Majiteľ | |
| Súčasný majiteľ | mesto Bratislava |
| Pomenovaná po | Ježiš Kristus |
| Poloha | |
| Adresa | Panská 35, Bratislava, Slovensko |
| Súradnice | 48°08′29″S 17°06′20″V / 48,141452°S 17,105563°VSúradnice: 48°08′29″S 17°06′20″V / 48,141452°S 17,105563°V |
  poloha na mape Slovenska
| |
Lekáreň u Salvatora je novorenesančná budova a bývalá lekáreň v Starom Meste v Bratislave na Panskej ulici 35.
V roku 1904 ju dal postaviť lekárnik Rudolf Adler. Na fasáde budovy sa nachádza kamenná socha Krista Spasiteľa (lat. Salvator - spasiteľ) od sochára Alojza Rigeleho.[1] Prízemie je opustené a vo vyšších podlažiach sa nachádza 10 bytov, ktoré sú čiastočne obsadené. Od roku 1963 patrí budova medzi chránené pamiatky a je jedným z výrazných príkladov novorenesančnej architektúry v Bratislave. V máji 2020 získalo budovu pod svoje krídla mesto Bratislava do výlučného vlastníctva.[2]
V budove sa v období od roku 1904 do roku 1995 nachádzal mobilár najvzácnejšej jezuitskej lekárne, pochádzajúci z roku 1727. Počas svojej viac ako tristoročnej existencie sa štyrikrát sťahoval, bol cirkevným, súkromným a národným majetkom a asi polovica jeho života je úzko spätá s jezuitským rádom.[1] Tento mobilár je unikátny nielen pre svoje bohaté barokové zdobenie, ale je aj zaujímavý svojim pútavým príbehom.
Historické súvislosti[upraviť | upraviť zdroj]
Mobiliár bývalej jezuitskej lekárne bol zhotovený okolo roku 1727 pre potreby rezidencie sv. Martina v Prešporku. Niektoré jeho časti pochádzajú už z roku 1658 a pravdepodobne boli súčasťou lekárne, ktorú dal zriadiť a v tomto roku daroval jezuitom arcibiskup Juraj Lippay.[1]
V roku 1727 bola vykonaná úradná skúška všetkých lekární a jezuiti dostali právo prevádzkovať lekáreň a predávať lieky. V tomto roku bola vytvorená podstatná časť barokového nábytku lekárne. Po zrušení rádu sa mobilár predal formou dražby a tak sa v roku 1775 stal jeho prvým súkromným majiteľom lekárnik Karol Sessel.[1] Následne lekáreň vystriedala od roku 1819 až do roku 1884 niekoľkých majiteľov. V roku 1833 bola premiestnená do paláca grófa Csákyho. Od roku 1884 vlastnil lekáreň Dr. Rudolf Adler, ktorý nechal postaviť dom u sv. Salvátora na Panskej ulici č. 35 v Bratislave, kam v roku 1904 premiestnil na prízemie túto lekáreň. Oficína bola podobná pôvodnej miestnosti jezuitskej rezidencie a bola umelecky dotvorená stropnou štukou a štyrmi alegorickými maľbami od miestnych amatérskych maliarov J. Sztankovicsa a R. Adlerovej, dcéry lekárnika.[1] V tomto období sa vykonávali úpravy na mobiliári lekárne, bola doplnená o niektoré prvky, ako napr. hodiny viedenskej výroby, upravené vlysy na čele mobiliáru a zasklenie časti vitrín.
Po smrti Dr. Rudolfa Adlera v roku 1906 sa lekáreň dostala do rúk nájomcov, v roku 1950 prešla do verejného vlastníctva a fungovala ako lekáreň až do roku 1995. V tomto roku sa mobiliár dostal do súkromných rúk a bol demontovaný a prevezený mimo územia Bratislavy.[3] Nasledujúcich 15 rokov bol nábytok ukrytý pred verejnosťou a neexistovali o ňom žiadne informácie až do roku 2010, kedy mobiliár kúpil súkromný zberateľ a lekárnik PharmDr. Erik Kovács. Ten dal nábytok kompletne zreštaurovať a pre účely jeho umiestnenia postavil modernú budovu v Novom Meste nad Váhom. V budove sa nachádza priestor pre lekáreň, ktorý je kópiou pôvodného priestoru lekárne v dome u sv. Salvátora, vrátane kópie pôvodného štukového stropu a dlažby.[4] Do tohto priestoru v roku 2018 umiestnil mobiliár barokovej lekárne a zriadil Múzeum lekárnictva u sv. Salvátora a tým ho znovu sprístupnil verejnosti. V Múzeu sa okrem mobiláru nachádza rozsiahla zbierka farmaceutických artefaktov siahajúca až do 16.storočia.
Mesto Bratislava v zastúpení primátorom Matúšom Vallom, po získaní budovy Lekárne sv. Salvátora do svojho výlučného vlastníctva, vyslovilo eminentný záujem o premiestnenie tohto mobiliáru späť do jeho pôvodných priestorov.[5][6] Dňa 15. októbra 2021 sa mesto Bratislava po dlhých rokovaniach stáva vlastníkom tohto unikátneho mobiliáru. Erik Kovács sa tak zaslúžil nielen o záchranu a zreštaurovanie tohto historického mobiliáru, ale aj o jeho návrat do pôvodných priestorov v Bratislave na Panskej ulici.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e PERÉNYI, Fridrich. Bývalá jezuitská lekáreň Salvátor v Bratislave. 1.vydanie. vyd. [s.l.] : Osveta.
- ↑ Hlavné mesto získa budovu Lekáreň u Salvátora [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2023-10-28]. Dostupné online.
- ↑ Kauza Lekáreň u Salvátora. Denník Práca (Denník Práca, s.r.o.), 23.jún 2001, roč. 2001, s. 24.
- ↑ Zažiari lekárěn u Salvatora vo svojej pôvodnej kráse. SME (Bratislava: Petit Press), 16. okt 2020. Dostupné online.
- ↑ Mobiliár legendárnej bratislavskej lekárne Salvator sa možno vráti [online]. Petit Press, 24.sep 2021. Dostupné online.
- ↑ Bratislavský magistrát bojuje o návrat pôvodného mobiliáru do lekárne Salvator [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2023-10-28]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lekáreň U Salvátora
