Leningradsko-novgorodská operácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Leningradsko-novgorodská operácia
Súčasť bojov východného frontu počas druhej svetovej vojny
Eastern Front 1943-08 to 1944-12.png
Mapa bojov od augusta 1943 do decembra 1944
Dátum 14. január - 1. marec 1944
Miesto Leningrad, Fínsky záliv
Výsledok Víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Sovietsky zväz Flag of German Reich (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Velitelia
V.F. Tribuc
K.A. Mereckov
L.A. Govorov
M.M. Popov
Walter Model
Georg von Küchler
Sila
822 100 mužov
385 tankov
370 lietadiel
741 000 mužov
10 000 diel
385 tankov
Straty
237 267 ranených
76 686 mŕtvych[1]
rozbitie 23 divízií
zničenie 3 divízií
Zoznam bitiek II. svetovej vojny
Veľká vlastenecká vojna
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Leningradsko-novgorodská operácia bola sovietska útočná operácia uskutočnená počas bojov o Leningrad cez Veľkú vlasteneckú vojnu v Pobaltí. Trvala od 13. januára do 1. marca 1944. Uskutočnili ju vojská sovietskeho leningradského (Govorov), volchovského (Mereckov) a 2. baltického frontu (Popov) s podporou sovietskej baltickej flotily. Proti týmto vojskám stála nemecká skupina armád Sever so 16. a 18. armádou. Cieľom sovietskej ofenzívy bolo zatlačiť nemecké vojská mimo dosah Leningradu a definitívne ukončiť blokádu pozemného spojenia s mestom. Tú sa podarilo nadviazať už v roku 1943, no železničné spojenie bolo stále v dosahu nemeckého delostrelectva.

Operáciu tvorili tieto čiastkové akcie:

Sovietskym vojskám sa v priebehu bitky podarilo definitívne preraziť blokádu Leningradu, oslobodiť väčšinu Leningradskej a Kalininskej oblasti a priblížiť sa k hraniciam Pobaltia, pričom postúpili o 220 až 280 km. Plánovaný prienik do pobaltských štátov sa im však nepodaril.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KRIVOŠEJEV, G.F. Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie [online]. Moskva : Oloma-Press, 2001, [cit. 2009-04-17]. Dostupné online. (rusky)