Leonard Cohen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Leonard Cohen
Leonard Cohen
kanadský básnik, prozaik a pesničkár

Narodenie 21. september 1934 (80 rokov)
Montreal, Quebec

Leonard Norman Cohen (* 21. september 1934, Montreal, Quebec) je kanadský básnik, prozaik a pesničkár. Je jedným z najvýznamnejších a najvplyvnejších autorov piesní v angličtine v 20. storočí. Svojou hudobnou kariérou do veľkej miery zatienil svoju predchádzajúcu kariéru básnika a spisovateľa, no napriek tomu aj po prerazení v hudobnom priemysle sporadicky vydáva svoju poéziu.

Spočiatku Cohenove piesne vychádzali z folkovej hudby, no od sedemdesiatych rokov je cítiť prevažujúci vplyv popu a kabaretnej hudby. Od 80. rokov spieva s preňho typickým hlbokým basom, s podporou ženských vokálov v pozadí.

Cohenove piesne sú často citovo hlboké so zložitými textami s množstvom metafor a iných básnických prostriedkov. Opakovane sa v nich vyskytujú témy ako náboženstvo, izolácia, sex a zložité medziľudské vzťahy.

Cohenove texty mali veľký vplyv na ďalších autorov a dodnes bolo nahraných viac ako tisíc cover-verzií jeho piesní. V Kanade je Cohen ikonou, bol uvedený do kanadskej hudobnej siene slávy a ocenený najvyšším kanadským civilným vyznamenaním - rádom Order of Canada.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Cohen sa narodil v Montreale (Quebec) v roku 1934 v židovskej rodine s poľskými predkami. Jeho otec Nathan mal obchod s odevmi, ale zomrel, keď mal Leonard len deväť rokov. Ako teenager sa naučil hrať na gitare. Smrť otca ho hlboko zasiahla a Cohen trpel ťažkými depresiami, ktoré neskôr „liečil“ užívaním v tom čase legálneho LSD. Depresiami Cohen trpel až do deväťdesiatych rokov 20. storočia.

Cohen ako básnik[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1951 Cohen začal študovať na univerzite a začal tiež svoju básnickú kariéru. Po otcovi zdedil fond, ktorý mu umožňoval nerušene sa venovať písaniu bez starostí o živobytie. V roku 1956 vydal svoju prvú básnickú zbierku Let Us Compare Mythologies („Porovnajme si svoje mytológie“). Zbierkou The Spice-Box of Earth („Korenička Zeme“) z roku 1961 sa stal známym v básnických kruhoch, najmä v rodnej Kanade.

Cohen mal tvrdú pracovnú morálku a vysoké literárne ambície. Ako mladý muž preferoval samotársky spôsob života a dokonca sa odsťahoval na grécky ostrov Hydra. Z toho obdobia pochádza zbierka Flowers for Hitler ("Kvety pre Hitlera, 1964) a romány The Favourite Game („Obľúbená hra“, 1963) a Beautiful Losers („Krásni porazení“, 1966). The Favourite Game je autobiografický román o mladom mužovi, ktorý hľadá svoju identitu v písaní. Beautiful Losers sa dá považovať za postmodernu, ústredná postava je opísaná kombináciou svätého a svetského; náboženstvo a sex sú vyjadrené bohatým lyrickým jazykom. Druhotná dejová línia odráža Cohenove korene v Quebecu a týka sa Tekakwithy, blahoslavenej indiánky zo 17. storočia (čo je možno nezvyčajné pre autora zo židovskej rodiny). Krásni porazení šokovali kanadskú kritiku (ktorá knihu zavrhla pre otvorene sexuálny obsah), dnes je radená medzi najlepšie romány 60. rokov.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1967 sa Cohen presťahoval do USA s úmyslom preraziť ako folkový spevák a autor. Ešte ten istý rok nahral pieseň Suzanne, ktorá sa stala jednou z jeho najznámejších piesní. Suzanne bola nahraná aj folkovou speváčkou Judy Collins a stala sa hitom. Cohen bol po koncertoch na niekoľkých folkových festivaloch objavený skautom Johnom Hammondom z vydavateľstva Columbia (ktorý objavil aj neskoršie hviezdy ako Aretha Franklin, Bob Dylan a Bruce Springsteen) a dostal možnosť natočiť svoj prvý album - Songs of Leonard Cohen.

Hoci prvý Cohenov album nezaznamenal prílišný úspech v USA, v Spojenom kráľovstve sa držal v hitparádach viac ako rok. Cohenovi sa dostalo aj uznania od svojich súčasníkov, ktorí album hodnotili vysoko.

Ďalšie albumy nasledovovali v rýchlom slede: Songs from a Room v roku 1969, Songs of Love and Hate v roku 1971, a New Skin for the Old Ceremony v roku 1974. V tom čase Cohen absolvoval množstvo koncertov v USA, Kanade, Európe, a v roku 1973 aj v Izraeli.

V roku 1977 vyšiel album Death of a Ladies' Man, ktorého producentom bol Phil Spector (produkoval napr. aj Let It Be od The Beatles) z hutným, mnohovrstvovým zvukom typickým pre Spectorovu produkciu a veľmi odlišným od jednoduchého inštrumentálneho podania predchádzajúcich Cohenových albumov. Tento album je považovaný za jeden z Cohenových najslabších.

Album Recent Songs z roku 1979 sa vracia k tradičnému Cohenovmu zvuku a objavujé sa v ňom i jazzový sprievod a orientálne hudobné nástroje. Cohen sa o o tomto albume vyjadril ako o svojom najlepšom. Koncertný album z turné k Recent Songs vyšiel v roku 2001 pod názvom Field Commander Cohen: Tour of 1979.

V roku 1984 vyšiel album Various Positions so slávnou piesňou Hallelujah, ale Columbia ho odmietla vydať v Spojených štátoch, kde za posledné roky Cohenova popularita opadla - Cohen bol počas svojej kariéry vo všeobecnosti populárnejší v Kanade a Európe.

V roku 1988 vyšiel album I'm Your Man, ktorý priniesol drastickú zmenu v Cohenovej hudbe. Cohen významnou mierou využil syntetizátory a texty priniesli sociálne komentáre a čierny humor. Album sa stal Cohenovým najpopulárnejším od Death of a Ladies' Man z roku 1977 a a titulná pieseň a First We Take the Manhattan sa zaradili medzi Cohenove najväčšie hity.

Nasledoval ďalší úspešný album z roku 1992 - The Future. Piesne Waiting for the Miracle, The Future a Anthem z tohoto albumu boli použité v kontroverznom filme Takí normálni zabijaci. V titulnej piesni Cohen prorokuje hroziaci politický a sociálny kolaps, podľa vlastných slov ako dôsledok nepokojov v Los Angeles v roku 1992. Niektoré komentáre vidia túto pieseň aj ako odsudzujúcu potraty.

V roku 2001, po piatich rokoch strávených ako budhistický mních v zenovom centre sa Cohen vrátil s albumom Ten New Songsvýznamne ovplyvnenom producentkou a spoluautorkou Sharon Robinsonovou. tento album zatienil relatívne extrovertnú atmosféru toho predchádzajúceho a hĺba o prijatí osobných strát, o blízkosti smrti, o konci lásky, rovnako romantickej ako božskej. Napriek tomu, že album nie je považovaný za Cohenov najtrpkejší, je často nazývaný najmelancholickejším.

V roku 2004 vydal album Dear Heather, ktorý bol z veľkej miery založený na spolupráci s Anjani Thomas, Cohenovou priateľkou a jazzovou hudobníčkou. Tento album zaznamenáva zmenu Cohenovej nálady, už nie je trpký ani temný. Ako sa Cohen vyjadril vo viacerých rozhovoroch, počas posledných rokov ho opustila dlhotrvajúca depresia, čo pripisuje starnutiu. Napriek tomu určitá nevyrovnanosť albumu sklamala fanúšikov. Cohen ubezpečil fanúšikov, že vyrovnanejší album bude nasledovať, ale kvôli právnemu sporu s bývalým manažérom odvtedy nový album nevydal.

Albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Radové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Best of Leonard Cohen (1975) (tiež známe ako Greatest Hits)
  • More Best of Leonard Cohen (1997) (s dvoma novými piesňami)
  • The Essential Leonard Cohen (2002), (dve CD)
  • Songs From The Road (2010)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Leonard Cohen oslaví 80. narozeniny s novou deskou

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]