Leonardo Vinci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Leonardo Vinci
Leonardo Vinci
taliansky hudobný skladateľ

Narodenie 1690 alebo 1696
Strongoli
Úmrtie 28. máj 1730
Neapol

Leonardo Vinci (* 1690 alebo 1696, Strongoli – † 28. máj 1730, Neapol) bol taliansky barokový operný skladateľ, predstaviteľ neapolskej opernej školy.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Leonarda Vinciho prijali na konzervatórium Conservatorio dei Poveri di Gesù Cristo v roku 1708. Jeho učiteľom bol pravdepodobne Gaetano Greco. Prvý raz sa ako skladateľ predstavil v roku 1719 v divadle Teatro de Fiorentini operou buffa „Lo Cecato fauzo“, ktorú skomponoval na text v neapolskom dialekte. Začnúc rokom 1722 napísal pre toto divadlo celý rad komických opier, z ktorých väčšina sa stratila. Úspech na poli buffo opery mu pripravil pôdu na uvedenie vážnych opier a už prvá opera seria "Publio Cornelio Scipione" znamenala uznanie nielen v Neapole, ale aj v Ríme a Benátkach.

Po smrti Alessandra Scarlattiho v roku 1725 sa Vinci stal zástupcom hlavného kapelníka Kráľovského dvorného orchestra v Neapole. Jeho meno bolo známe aj za hranicami Talianska a Georg Friedrich Händel v tom istom roku uviedol v Londýne Pasticio zostavené z árií Leonarda Vinci.

V roku 1728 sa stal kapelníkom na konzervatóriu Conservatorio dei Poveri di Gesù Cristo. Túto pozíciu po niekoľkých mesiacoch prepustil Francescovi Durantemu, aby sa mohol viac venovať opernej skladateľskej činnosti. Spriatelil sa so známym básnikom a libretistom tých čias Pietrom Metastasiom, ktorý ho zásoboval kvalitnými textami pre celý rad opier.

4. februára 1730 sa konala v rímskom divadle Teatro delle Dame premiéra opery „Artaserse“, ktorá je považovaná za skladateľove majstrovské dielo. onedlho potom za nevyjasnených okolností zomrel. Predpokladá sa, že bol zavraždený v dôsledku akejsi nepodstatnej milostnej aféry.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Leonardo Vinci je typickým predstaviteľom neapolskej opernej školy. Okrem niekoľkých oratórií, kantát a jednej serenády ("La contesa dei Numi" – 1729) komponoval prevažne opery. Inštrumentálnej hudbe sa venoval len príležitostne.

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

  • Le doje lettere (1719 Neapol
  • Lo cecato fauzo (1719 Neapol)
  • Lo scagno (1720 Neapol)
  • Lo scassone (1720 Neapol)
  • Lo Barone di Trocchia (1721 Neapol)
  • Don Ciccio (1721 Neapol)
  • Le zite 'n galera (1722 Neapol)
  • La festa di Bacco (1722 Neapol)
  • Publio Cornelio Scipione (1722 Neapol)
  • Lo castiello sacchiato (1722 Neapol)
  • Lo labberinto (1723 Neapol)
  • Semiramide (1723 Rím)
  • Partenope (1723 Neapol)
  • Silla dittatore (1723 Neapol)
  • Farnace (1724 Rím)
  • La mogliera fedele (1724 Neapol)
  • Turno Aricino (1724 Neapol)
  • Ifigenia in Tauride (1725 Benátky)
  • La Rosmira fedele (1725 Benátky)
  • Il trionfo di Camilla (1725 Parma)
  • Elpidia (1725 Londýn)
  • L'Astianatte (1725 Neapol)
  • Didone abbandonata (1726 Rím)
  • Siroe, Re di Persia (1726 Benátky)
  • L'asteria (1726 Neapol)
  • Ernelinda (1726 Neapol)
  • Gismondo, Re di Polonia (1727 Rím)
  • La caduta dei Decemviri (1727 Neapol)
  • Catone in Utica (1728 Rím)
  • Medo (1728 Parma)
  • Flavio Anicio Olibrio (1728 Neapol)
  • La Semiramide riconosciuta (1729 Rím)
  • Alessandro nell'Indie (1729 Rím)
  • Farnace (1729 Neapol)
  • La Contesa dei Numi (1729 Rím)
  • Massiminiano (1729 ?)
  • Artaserse (1730 Rím)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]