Leonidy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Leonidy
Leonid Meteor.jpg

Dátum objavenia 902 pred Kristom
Materské teleso 55P/Tempel-Tuttle
Radiant
Súhvezdie Lev
Rektascenzia 10h 08m
Deklinácia +22° 00′ 00″
Vlastnosti
Aktivita od 15. novembra
do 20. novembra
Maximálna aktivita 18. november
Rýchlosť 75 km/s
Zenitová hodinová frekvencia Premenlivá

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál
Zakreslenie dažďa meteorov Leoníd z roku 1833

Leonidymeteorický roj spôsobený kométou Tempel-Tuttle. Je to jeden z najvýdatnejších a najobľúbenejších meteorických rojov. Maximum má okolo 17.18. novembra. Jeho radiant je v hrive súhvezdia Lev.

Dráhu prúdu meteoroidov, ktoré tento roj spôsobujú, vypočítal v roku 1866 taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli. Francúz Le Verrier a Nemec Teodor von Oppolzer nezávisle prišli k záveru, že meteory tohoto roja sa pohybujú po rovnakej dráhe, ako vtedy objavená Tempelova - Tuttleova kométa (dnes označovaná P55/Tempel – Tuttle). Pozdejšie boli aj k iným meteorickým rojom nájdené ich materské kométy. Prúd meteoroidov, ktorý spôsobuje meteorický roj je rozprestretý pozdĺž dráhy kométy Tempel – Tuttle, ale nemá všade rovnakú hustotu. Najhustejší je neďaleko kométy a kedykoľvek Zem prechádza takým zhustením, pozorujeme dášť meteorov. Najpozoruhodnejší bol dášť Leoníd v novemnri roku 1833, keď bolo pozorovaných cez 46 000 meteorov za hodinu. Yaleský matematik Denison Olmsted vtedy vysvetlil, že vyletovanie meteorov z jedného bodu je dôsledok perspektívy. Státisíce meteorov, ktoré tej noci zažiaili sa pohybovali pozdĺž rovnobežných dráh. Preto zdanlivo vyletovali z jedného bodu (úbežníku dráh), ktorý bol nazvaný radiant („vyžarujúci“). Podľa polohy radiantu (rektascenzia = 153°, deklinácia = +22°) v súhvezdí Leva (latinsky Leo) bol meteorický roj nazvaný Leonidy. Zistenie, že meteory majú kozmický pôvod (a nie sú atmosférickým javom, ako napovedá význam gréckeho slova „meteoros“ = vznášajúci sa v ovzduší), bolo nemenej prekvapivé než nezvyklý pohľad na „dážď padajúcich hviezd“. Tento poznatok vzbudil záujem o štúdium meteorov a vznikol nový odbor meteorická astronómia.

Dážď Leoníd sa v minulosti vyskytol aj v rokoch 902, 934, 1037, 1202, 1366, 1533, 1799 atď. Tieto údaje dokazujú, že veľmi hustý oblak prachu z materskej Templeovej – Tuttleovej kométy sa po jej dráhe vracia po 33 rokoch (presne za 33,25 roku). Keď ním Zem prechádzala v noci 17. novembra 1966, za 20 minút bolo vtedy pozorovaných až 100 000 meteorov. Vtedy sa taktiež pomocou radarových meteorov zistilo, že priemer prúdu Leoníd je zhruba 35 000 km. Ich činnosť je od 14. do 21. novembra a priemerná rýchlosť meteorov asi 71 km/s.