Leopold I. (Anhaltsko-Dessau)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Leopold von Anhalt-Dessau

Leopold I. (* 3. júl 1676, Dessau – † 9. apríl 1747, Dessau) bol suverénnym vládcom malého štátu Anhaltsko-Dessau a najpopulárnejší pruský vojvodca a reformátor armády.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Rodičia[upraviť | upraviť zdroj]

Manželka[upraviť | upraviť zdroj]

Oženil sa (1698) s meštiankou, dcérou lekárnika Annou Lujzou Föhse, jeho prvou láskou (v r.1701 jej bol udelený cisárom titul kňažná)

Deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • s Annou Luisou Föhseovou (1677-1754)
  1. Wilhelm Gustav (1699-1737)
  2. Leopold Maximilián (1700-1751), pruský generál-poľný maršal, nástupca (1747) svojho otca, ako Leopold II.
  3. Dietrich (1702-1769), pruský generál-poľný maršal
  4. Friedrich Heinrich (1705-1781)
  5. Henriette Marie Luise (1707-1707)
  6. Luise (1709-1732)
  7. Moritz (1712-1760), pruský generál poľný maršal
  8. Anna Wilhelmina (1715-1780)
  9. Leopoldina Mária (1716-1782)
  10. Henrietta Amália (1720-1793)
  • nelegitímne so Sophie Eleonore Söldner (1710-1779)
  1. Georg Heinrich von Berenhorst (1733-1814)
  2. Karl Franz von Berenhorst (1735-1804)

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Od r.1698 vládol ako suverénny panovník v Anhaltsko-Dessausku, ale bol predovšetkým vojak v službách Ríše a Pruska. Tak temer všetok čas strávil na poľných výpravách. Vybojoval víťazstvá pri Hochstadte 1704, Cassane (6. august 1705), Turíne (7. september 1706) a naposledy pri Kesseldorfe. Od r. 1701 bol vojenským veliteľom Magdeburgu. V r.1712 sa stal generálom-poľným maršalom Pruska a v r.1745 prvým poľným maršalom ríše.

Vstúpil do histórie ako „alter Dessauer“ (starý Dessaučan). Túto prezývku získal nielen pre jeho dokonalý usilovný vojenský výcvik, poslušnosť a chrabrosť, toto mu bolo vlastné, ale najmä pre osobnú starostlivosť o vojsko.

Veľké zásluhy si získal v Pfalzkej vojne o nástupníctvo pri obliehaní Namuru (1695). Ďalšie uznanie si vyslúžil vo vojne o španielske dedičstvo, v severnej vojne a tiež v sliezskych vojnách ako víťaz od Kesseldorfu (15. december 1745).

Venoval sa vojenským novotám, zaviedol železný nabijak, pochod a zaoberal sa výbušninami. Bol tiež majstrom v pevnostnom staviteľstve, obliehaní a vojenskom inžinierstve. Stal sa v tomto učiteľom Fridricha II.

Popri tom ako veliteľ mesta prebudoval Magdeburg na najväčšiu pruskú pevnosť. Jeho myšlienky boli základom rozvoja a premeny stredovekého mesta cez námestia, široké ulice, barokový palác až po labskú promenádu.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho vlastnú krajinu pri tom nezanedbával. Podieľal sa na rozvoji remesiel a manufaktúr, zreformoval poľnohospodárstvo a rozvinul čulú stavebnú činnosť. Počet obyvateľov Dessauska sa za jeho vlády zdvojnásobil. Počas jeho častej neprítomnosti vládla v krajine jeho manželka.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]