Leopold II. (Svätá rímska ríša)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Leopold II. Habsburský
Leopold II. (Svätá rímska ríša)
Portrét cisára Leopolda II. Habsburského

Narodenie 5. máj 1747
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie 1. marec 1792 (44 rokov)
Viedeň, Rakúsko

Leopold II. Habsburský (* 5. máj 1747, Viedeň1. marec 1792, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, toskánsky veľkovojvoda (v r. 1765 – 1790), rímskonemecký cisár (od r. 1790), uhorský a český kráľ (od r. 1790), syn cisára Františka I. Štefana Lotrinského a Márie Terézie.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Leopold bol tretím synom Márie Terézie a preto sa nepredpokladalo jeho nástupníctvo. Bol preto určený na cirkevnú kariéru a tým smerom sa uberalo i jeho vzdelávanie a výchova. Teologické vzdelanie, do ktorého bol prinútený, určitým spôsobom negatívne ovplyvnilo jeho náhľad na cirkev.

Toskánsky veľkovojvoda[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti staršieho brata Karola bolo rozhodnuté, že by mal byť nasledovníkom svojho otca vo Veľkovojvodstve Toskánskom, ktoré bolo určené pre „druhorodeného“, alebo ako apanáž pre druhého syna. Toto „zaopatrenie“ bolo podmienené jeho sobášom. Preto sa 5. augusta 1764 oženil s Máriou Lujzou, dcérou španielskeho kráľa Karola III. Po smrti otca (1765) sa stáva veľkovojvodom toskánskym.

Matka mu určila niekoľko poradcov, ktorí mali plniť úlohy riadenia veľkovojvodstva. Po piatich rokoch mal tohoto „tútorstva“ dosť a preto sa vybral do Viedne. Odtiaľ sa vrátil do Florencie s voľnými rukami.

Počas 20 rokov, ktoré uplynuli od jeho návratu do smrti jeho najstaršieho brata Jozefa II. (1790), pracoval na reformách a úpravách vlády svojho malého štátu. Postupne rušil obmedzenia rozvoja priemyslu a osobnej slobody zavedené jeho predchodcami (zavedenie nového daňového systému, zrušenie cechov, zrušenie toskánskej armády a jej nahradenie občianskou milíciou a iné). Aplikoval reformy v postupných krokoch a pokiaľ možno v takej podobe, aby nevyvolával konflikty. Nebol zástancom budovania mohutného centrálneho aparátu, aký vznikal vo Viedni. V Taliansku nebol príliš obľúbený pre jeho uzavretosť a chlad. Jeho návyky boli jednoduché, na hranici biedy.

Jeho pevná, dôsledná a inteligentná vláda priniesla postupne veľkovojvodstvu zvýšenie prosperity. Jeho duchovná politika, ktorá porušovala hlboko zakorenené zásady jeho ľudu, ho priviedla do konfliktu s pápežom a nebola úspešná.

V posledných rokoch jeho vlády v Toskánsku sa začal obávať zväčšujúcich sa nepokojov v Nemecku a Uhorsku, domíniách jeho rodiny, ktoré boli priamym dôsledkom metód vládnutia jeho brata. Leopold a Jozef boli k sebe citovo pripútaní a často sa stretávali pred i po smrti svojej matky. No keď ho Jozef už ťažko chorý požiadal, aby prišiel do Viedne a stal sa spoluvládcom, Leopold sa chladne vyhol odpovedi. Vedel, že bude musieť nastúpiť po bezdetnom bratovi, no nechcel zdediť jeho nepopulárnosť. Keď brat zomrel (20. februára 1790), bol stále vo Florencii a odišiel až 3. marca.

Cisár[upraviť | upraviť zdroj]

Po príchode do Viedne, ako následne korunovaný cisár Svätej ríše rímskej a uhorský kráľ (korunovaný 11. novembra 1790), sa rozhodol rýchle riešiť zdedené problémy, ktoré sa nahromadili predovšetkým v poslednom roku. Pre upokojenie šľachty potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu, a cirkev si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Uvoľnil tiež poriadanie pre ľud skôr obvyklých procesií a pútí.

Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i na ďalších miestach, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vo Sviščove vojnu na Balkáne proti Turkom pretože potreboval upokojiť Prusko. Podarilo sa mu rýchlo zvládnuť nepokojnú situáciu na území Uhorska a povstanie na území Rakúskeho Holandska (dnešné Belgicko). Postupom času stále viac upieral zrak k Francúzsku, kde zúrila revolúcia, ktorá sa dotýkala jeho sestry Márie Antoinetty a predovšetkým hrozila prekročením hraníc i do iných krajín. Vydal teda s pruským kráľom Fridrichom Viliamom II. a saským kurfirstom Fridrichom Albertom II. v Pilnitzi (blízko Drážďan) v auguste 1791 Pilnickú deklaráciu, na ktorej základe bola na ďalší rok vo februári medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou uzatvorená spojenecká zmluva namierená proti revolučnému Francúzsku.

Leopold II. sa od svojho brata odlišoval aj tým, že vrátil Čechom svätováclavské klenoty do Prahy a 6. septembra 1791 prijal pri obrade v katedrále sv. Víta titul českého kráľa. Cisár rozumel po česky a v centre Čiech vtedy dokonca pobudol niekoľko týždňov. Nielen Praha žila touto udalosťou niekoľko mesiacov. Technika sa pri príležitosti takejto vzácnej návštevy predháňala s umením, keď sa v Klementíne konala prvá česká priemyslová výstava a v Nosticovom divadle pre zmenu bola hraná objednaná Mozartova opera La Clemenza di Tito.

Smrť a nástupníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako František II.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Leopold II. sa v r. 1765 oženil so španielskou infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III. a Márie Amálie Saskej. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí:

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mikuláš II. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
Karol V. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Klaudia Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol II. Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Gonzagová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
František I. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XIII.
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Orleánsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Orleánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ľudovít Falcký
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Falcká
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Šarlota Hessensko-Kasselská
 
 
 
 
 
 
 
Leopold II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Karol VI. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Viliam Falcko-neuburský
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht Arnošt I. Öttingenský
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Lujza Öttingenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Frederika Württemberská
 
 
 
 
 
 

Panovnícke pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Leopold II. Habsbursko-Lotrinský
Predchodca
Jozef II. Habsburský
Cisár Svätej rímskej ríše
1790 – 1792
Nástupca
František II. Habsburský
Český kráľ
1790 – 1792
Uhorský kráľ
1790 – 1792

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]