Letisko Košice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Letisko Košice
Kosice airport.JPG
IATA: KSC – ICAO: LZKZ
Základné informácie
Typ letiska medzinárodné civilné
Prevádzkovateľ Letisko Košice – Airport Košice, a. s.
Otvorenie 1955
Mesto Košice
Nadm. výška 230 m n. m.
Poloha

48°39′47″S 21°14′28″V / 48.663056°S 21.241111°V / 48.663056; 21.241111Súradnice: 48°39′47″S 21°14′28″V / 48.663056°S 21.241111°V / 48.663056; 21.241111

Webstránka www.airportkosice.sk
Štatistika (2011)
Cestujúcich 266 143
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
01/19 3 100 m asfalt

Letisko Košice (kódy letiska IATA: KSC, ICAO: LZKZ) je medzinárodné letisko v Košiciach. Je to druhé najväčšie letisko na Slovensku [1] podľa počtu pasažierov a pravidelných liniek.

Nachádza sa v mestskej časti Barca 6 km južne od centra mesta v nadmorskej výške 230 m n. m.

Rozloha letiska je 3,5 km² a celková plocha terminálu je 4 456 m², z toho viac ako 3 500 m² je vyhradených pre pasažierov. Najväčšími lietadlami schopnými pristáť na letisku sú Boeing 767 a Airbus A300. Kapacita letiska je 700 000 osôb ročne, resp. tisíc osôb za hodinu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér letiskovej haly
ATR 72-202 spoločnosti Danube Wings na letisku v Košiciach

Letisko bolo vybudované medzi rokmi 19501955, keď začala lietať linka do Prahy. Terminál bol rozšírený v polovici 60. rokov. Založenie Vysokej vojenskej leteckej školy SNP v roku 1973 posilnilo pozíciu letiska v rámci Česko-Slovenska. V rokoch 19741977 bola predĺžená vzletová a pristávacia dráha o 1 100 metrov na dnešných 3 100 metrov, vylepšený svetelný systém a elektrické vedenie. Armáda prestala využívať letisko v roku 2004. V tom roku bola tiež odovzdaná do prevádzky nová budova terminálu pre cestujúcich.[2]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po dostavaní nového terminálu bolo letisko odprivatizované, momentálne má v letiskovej spoločnosti najväčší podiel (66%) obch. spol. KSC Holding, a. s., ktorej majoritným akcionárom je letisko Viedeň-Schwechat, a zvyšný podiel (34%) vlastní Slovenská republika.[3]

Dňa 26. Júna 2013 v tlačovej správe[4] oznámilo Letisko Košice vstup nového dopravcu na letisko. Stal sa ním low-cost dopravca Wizz Air, ktorý je najväčším v strednej Európe. Podľa správy sa začne lietať od 17. septembra 2013 2x týždenne (utorok, sobota) a od 27. októbra 2013 to bude až 4x týždenne (pondelok, streda, piatok, nedeľa). Zatiaľ ako jediná destinácia bude letisko Londýn Luton.

Ekonomická situácia[upraviť | upraviť zdroj]

Ako jediné letisko na Slovensku je letisko Košice ziskové, a teda jeho prevádzku ani infraštruktúru nijak nedotujú daňoví poplatníci, ako je to na ostatných slovenských letiskách. [5] Na udržanie ziskovosti, a v súlade s európskym právom, letisko Košice vyrovnalo poplatky účtované pri domácich a zahraničných letoch.

Letiskové poplatky[upraviť | upraviť zdroj]

Po krachu leteckej spoločnosti SkyEurope Airlines na jeseň 2009, ktorá mala na letisku najväčší podiel prepravených cestujúcich,[6] sa letiskové poplatky zvýšili o 50%.[7] To odradilo leteckú spoločnosť Danube Wings od otvárania nových liniek z Košíc,[8]. DW sa zamerala najmä na otváranie liniek z Popradu a z Bratislavy, všetky tieto pokusy ale boli neúspešné.

Od 21. februára 2010 spoločnosť Danube Wings taktiež zrušila svoju linku z Košíc do Milána-Bergama a presunula ju do Bratislavy (táto linka bola ale neúspešná a zrušili ju aj z Bratislavy, a dokonca aj druhýkrát, po tom čo sa ju DW pokúsil zas z BTS rozlietať v r. 2012).

Košické letisko má poplatky, porovnateľné s blízkymi letiskami vo Viedni, Prahe i Budapešti.[9] Letisko sa snaží prilákať nových prepravcov a rozlietať nové linky z Košíc. Dopravcom, ktorí chcú zaviesť nové linky je určená Growth Incentive Scheme, ktorá im znižuje poplatky.

Počet cestujúcich[upraviť | upraviť zdroj]

Celkovo za rok 2009 predstavoval prepad počtu pasažierov o 40% oproti roku 2008.[6] Za týmto dramatickým poklesom stojí najmä fakt, že situácia počas fungovania dopravcu SkyEurope Airlines, ktorý prepravoval až 70 % všetkých pasažierov na pravidelných linkách z Košíc, nebola udržateľná (keďže tento dopravca lietal pod vlastné náklady a neustále produkoval stratu). Od jeho krachu sa letisko Košice vrátilo k prevádzkovým výkonom v súlade s počtami pasažierov, ktoré dosahovalo pred príchodom Sky Europe. V súčasnoti pre letisko je mimoriadne náročné pritiahnúť nových dopravcov (zvlášť low-cost), keďže je obkolesené dotovanými letiskami (hlavne Bratislava), ktoré môžu ponúknuť dopravcom podmienky pod svojimi komerčnými nákladmi. Napriek tomu sa vyvíja enormná snaha o získanie nových prepravcov, hlavne do Nemecka a Veľkej Británie.

Prepravení cestujúci [6]
Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Počet pasažierov 269 885 343 818 443 448 590 919 352 460 266 858 266 143 235 754[10] 237 165[11]
Zmena +27% +29% +33% −40% –24,3% –0,3% –11,4% +0,6%

Aerolínie a destinácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné linky[upraviť | upraviť zdroj]

Aerolínie Destinácie
Austrian Airlines prevádzkované dopravcom Tyrolean Airways Viedeň
České aerolinie Praha, Bratislava
Smart Wings Sezónne: Burgas
Wizz Air Londýn - Luton

Charterové destinácie [12][upraviť | upraviť zdroj]

Destinácie
Ajaccio
Antalya
Burgas
Cagliari
Katánia
Heraklion
Hurghada
Korfu
Kos
Lamezia Terme
Malaga
Mars Alam
Monastir
Olbia
Rijeka
Rhodos


Zabezpečenie letiska[upraviť | upraviť zdroj]

Protipožiarnu ochranu letiska zabezpečuje Hasičská záchranná služba letiska Košice (skr. HZS), ktorej vozový park pozostáva zo špeciálneho letiskového hasiaceho vozidla Sides S3000 (2 kusy), CAS 32 Tatra T815 (2 kusy) a CAS K25 LIAZ 101. HZS pri riešení mimoriadnych situácií aktívne spolupracuje s HaZZ SR, ZS Košice a ďalšími záchrannými zložkami.

Bezpečnostný dozor spadá do kompetencie Ochrany letiska Košice (skr. OL), ktorá vykonáva kontrolu pasažierov, batožiny a zabezpečuje pokoj a poriadok v areáli letiska. Pasovú kontrolu pasažierov odlietajúcich do krajín mimo Schengenského priestoru vykonáva úsek Hraničnej a cudzineckej polície SR (súčasť PZ SR).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]